Slovak subtitles for clip: File:Class 02 Reading Marx's Capital Vol I with David Harvey.webm

1
00:00:00,000 --> 00:00:01,439
» CITÁCIE PODĽA slov. vydania I. zväzku Kapitálu z r. 1985
(prel. prof. dr. Štefan Heretik, DrSc.). «

2
00:00:01,439 --> 00:00:04,780
» NEIL SMITH: Z tých čias si pamätám,
že naša diskusia bola veľmi

3
00:00:04,078 --> 00:00:05,112
zameraná na text.

4
00:00:06,012 --> 00:00:08,491
A z rozhovorov so študentmi tu

5
00:00:08,599 --> 00:00:12,690
som mal dojem, že hoci to stále
tvorí jadro tvojej práce s touto knihou,

6
00:00:14,869 --> 00:00:15,900
predsa len sa

7
00:00:15,009 --> 00:00:18,015
spôsob, akým to učíš, vyvinul

8
00:00:18,096 --> 00:00:19,177
a zmenil.

9
00:00:20,077 --> 00:00:24,123
V istom zmysle je to dnes čosi väčšie,
už sa to neodohráva len pri malom stole,

10
00:00:25,023 --> 00:00:30,024
s čitateľskou skupinou. Je to oveľa väčšia
skupina. Ale určite je tu rovnaká zmes

11
00:00:30,024 --> 00:00:35,036
akademikov, študentov, zamestnancov školy,
aktivistov, a tak ďalej, ktorí sa na tom podieľajú.

12
00:00:35,036 --> 00:00:38,123
Ale zároveň sa mi zdá,
že tvoj prístup k tejto

13
00:00:39,023 --> 00:00:45,056
knihe sa tiež zmenil.
Mohol by si sa pokúsiť

14
00:00:45,056 --> 00:00:49,095
to trochu rozvinúť? » DAVID HARVEY: Jedna
zo skvelých vecí na tom je,

15
00:00:49,095 --> 00:00:50,179
a keď sa nad tým zamyslíš,

16
00:00:51,079 --> 00:00:56,147
učiť o tej istej knihe takmer 40 rokov,
to sa zdá byť neskutočne nudné…

17
00:00:57,047 --> 00:01:00,115
A väčšina ľudí, ak by rovnaký kurz
učila 40 rokov,

18
00:01:01,015 --> 00:01:02,067
by sa jednoducho zbláznila.

19
00:01:02,067 --> 00:01:03,122
Ale

20
00:01:04,022 --> 00:01:07,074
vždy, keď to robím,
nájdem si nový uhol pohľadu.

21
00:01:07,074 --> 00:01:11,663
A tento uhol pohľadu je často niečo, čo som
si v texte predtým nevšimol, čo zrazu vyskočí

22
00:01:12,329 --> 00:01:15,340
ako veľmi významné.

23
00:01:15,439 --> 00:01:19,090
A ďalšia vec je, že sa
menia okolnosti,

24
00:01:19,009 --> 00:01:21,017
menia sa záujmy ľudí,

25
00:01:21,017 --> 00:01:24,025
intelektuálne pozadie,
na ktorom prichádzajú

26
00:01:24,025 --> 00:01:25,113
ku Kapitálu, sa mení,

27
00:01:26,013 --> 00:01:29,019
takže zobrať si tento text a skúsiť

28
00:01:29,019 --> 00:01:30,083
ho zasadiť

29
00:01:30,083 --> 00:01:35,157
do meniacich sa historických a geografických
okolností je vlastne… samo o sebe

30
00:01:36,057 --> 00:01:40,093
veľmi zaujímavé cvičenie. Vždy ma
to veľmi, veľmi bavilo.

31
00:01:40,093 --> 00:01:43,106
Ďalšia vec, ku ktorej dochádza, je,

32
00:01:44,006 --> 00:01:47,075
že v tejto knihe teraz vidím veľa vecí,
ktoré som tam predtým nevidel –

33
00:01:47,075 --> 00:01:50,142
sčasti preto, lebo som ju prešiel s toľkými rôznymi
ľuďmi, ktorí na ňu hľadeli z rôznych uhlov,

34
00:01:51,042 --> 00:01:54,117
takže ju začínam vidieť z ich uhlu pohľadu,
a tak vidím veci, ktoré som predtým nevidel.

35
00:01:55,017 --> 00:02:00,040
Ale súvisí to aj s tým, že sa rozšírili
a posunuli moje vlastné intelektuálne záujmy,

36
00:02:00,004 --> 00:02:01,022
takže

37
00:02:01,058 --> 00:02:02,131
v určitom zmysle

38
00:02:03,031 --> 00:02:07,083
sa mení spôsob, akým o Kapitáli premýšľam
a ako ho učím, do veľkej miery podľa toho,

39
00:02:07,083 --> 00:02:14,083
o akých okolnostiach
dnes píšem.

40
00:02:14,083 --> 00:02:19,083
[Hudba]

41
00:02:29,029 --> 00:02:32,056
Chcel by som sa opýtať, koľkí z vás

42
00:02:32,299 --> 00:02:35,322
si naozaj prečítali
tieto dve kapitoly?

43
00:02:35,529 --> 00:02:42,529
Fíha. Koľkí to nečítali?

44
00:02:42,659 --> 00:02:48,663
Už to nerobte.

45
00:02:49,059 --> 00:02:52,126
Jedna z vecí, ktoré
som navrhol minule,

46
00:02:52,729 --> 00:02:55,796
bola, že je dobrý nápad,
keď čítate

47
00:02:56,399 --> 00:03:00,403
určitú časť,

48
00:03:00,799 --> 00:03:05,802
vrátiť sa k jej hlavnej myšlienke, pretože
tak si môžete zakresliť vlastnú cestu

49
00:03:06,099 --> 00:03:08,162
naprieč textom.

50
00:03:08,729 --> 00:03:11,786
Minule sme sa zaoberali

51
00:03:12,299 --> 00:03:13,307
prvou časťou

52
00:03:14,099 --> 00:03:16,181
prvej kapitoly,

53
00:03:16,919 --> 00:03:20,550
a ukázal som vám, že sa to dá
rozložiť na veľmi jednoduchú

54
00:03:20,055 --> 00:03:21,684
štruktúru,

55
00:03:22,179 --> 00:03:24,197
ktorá vyzerá takto.

56
00:03:24,359 --> 00:03:29,453
Marx začína tovarom

57
00:03:30,299 --> 00:03:33,302
ako základom

58
00:03:33,329 --> 00:03:37,680
pre svoje skúmanie
kapitalistického výrobného spôsobu,

59
00:03:37,068 --> 00:03:38,607
a hneď ukazuje,

60
00:03:39,219 --> 00:03:42,307
že má dvojaký charakter:
má jednak úžitkovú hodnotu,

61
00:03:43,099 --> 00:03:50,099
a zároveň výmennú hodnotu.

62
00:03:52,199 --> 00:03:57,240
Záhada výmennej hodnoty spočíva v tom,
že táto obrovská masa heterogénnych

63
00:03:57,609 --> 00:04:02,677
úžitkových hodnôt sa nejakým spôsobom stáva

64
00:04:03,289 --> 00:04:05,327
kompatibilnou, súmerateľnou.

65
00:04:05,669 --> 00:04:06,731
A tak

66
00:04:07,289 --> 00:04:10,382
Marx tvrdí, že za výmennou
hodnotou sa musí skrývať niečo

67
00:04:11,219 --> 00:04:16,253
čím možno vysvetliť
túto súmerateľnosť.

68
00:04:16,559 --> 00:04:21,614
A čo je to, čo sa skrýva
za týmto pojmom hodnoty.

69
00:04:22,109 --> 00:04:25,110
A Marx to definuje ako

70
00:04:25,119 --> 00:04:32,119
spoločensky nutný pracovný čas.

71
00:04:39,043 --> 00:04:43,812
Aby práca, ktorá sa na niečo vynaloží,

72
00:04:44,199 --> 00:04:48,430
bola spoločensky nutná, toto niečo musí
byť úžitkovou hodnotou pre niekoho.

73
00:04:48,043 --> 00:04:50,002
Takže Marx opäť hovorí

74
00:04:50,389 --> 00:04:53,463
o úžitkovej hodnote,
takže hodnotu vidíme ako

75
00:04:54,129 --> 00:05:01,201
zjednotenie úžitkovej hodnoty a výmennej hodnoty
v pojme spoločensky nutného pracovného času.

76
00:05:01,849 --> 00:05:06,180
Ak si teraz položíme otázku,
aká je štruktúra

77
00:05:06,018 --> 00:05:08,227
nasledujúcich dvoch častí,

78
00:05:08,389 --> 00:05:10,423
vyzerá to asi takto:

79
00:05:10,729 --> 00:05:13,030
Marx sa sústredí

80
00:05:13,003 --> 00:05:15,007
na pracovný čas.

81
00:05:15,043 --> 00:05:16,130
Už odlíšil

82
00:05:17,003 --> 00:05:20,075
medzi

83
00:05:21,002 --> 00:05:25,061
rôznorodými množstvami pracovného času,
ktoré sa v skutočnosti vynaložia,

84
00:05:25,079 --> 00:05:27,163
a niečím, čo nazýva abstraktnou prácou.

85
00:05:27,919 --> 00:05:31,947
Takže tu berie pojem, na ktorý

86
00:05:32,199 --> 00:05:33,286
len odkázal v prvej časti,

87
00:05:34,069 --> 00:05:38,270
delí ho a hovorí,
spoločensky nutný pracovný čas

88
00:05:38,027 --> 00:05:40,386
má dva aspekty:

89
00:05:40,629 --> 00:05:45,000
konkrétna čiže užitočná práca

90
00:05:45,000 --> 00:05:50,015
a abstraktná práca,

91
00:05:50,015 --> 00:05:54,294
a hovorí o rozdiele medzi nimi.

92
00:05:54,429 --> 00:05:58,480
V konečnom dôsledku je však pracovný proces len jeden.
Nie je to tak, že by sa v jednom pracovnom procese vynakladala

93
00:05:58,939 --> 00:06:01,280
konkrétna práca a v druhom abstraktná.

94
00:06:01,028 --> 00:06:04,072
Nie. Je jeden pracovný proces
a ten má takýto dvojaký charakter.

95
00:06:04,072 --> 00:06:07,115
Je zároveň konkrétny i abstraktný.

96
00:06:08,015 --> 00:06:10,474
Otázka znie, ako zistíme,

97
00:06:10,609 --> 00:06:16,616
aká je abstraktná hodnota
tovarov, ktoré sme vyrobili?

98
00:06:16,679 --> 00:06:21,680
A odpoveď nájdeme len vo chvíli,

99
00:06:21,689 --> 00:06:28,689
keď sa abstraktná a konkrétna
práca zídu v momente výmeny.

100
00:06:34,889 --> 00:06:41,889
Takže teraz sa pozrieme na výmenu
a na to, ako výmena vedie k spôsobu

101
00:06:42,012 --> 00:06:43,078
vyjadrenia hodnoty,

102
00:06:43,078 --> 00:06:47,337
reprezentácie hodnoty, pretože vieme,
že hodnota je spoločenský vzťah,

103
00:06:48,039 --> 00:06:51,125
že je teda nemateriálna.

104
00:06:51,899 --> 00:06:55,981
A to, čo vzíde z výmeny,

105
00:06:56,719 --> 00:06:59,760
je opäť dvojakosť, dualita.

106
00:07:00,129 --> 00:07:17,205
Relatívna a ekvivalentná forma hodnoty.

107
00:07:17,889 --> 00:07:22,945
A tieto relatívne a ekvivalentné
formy sa nakoniec zjednotia,

108
00:07:23,449 --> 00:07:27,538
v tejto dlhej a podľa mňa trochu
nafúknutej tretej časti,

109
00:07:28,339 --> 00:07:31,368
v myšlienke,
že existuje

110
00:07:31,629 --> 00:07:36,636
určitý spôsob, ako sa
hodnota vyjadruje.

111
00:07:36,699 --> 00:07:38,706
A vyjadruje sa

112
00:07:38,769 --> 00:07:47,822
vo forme peňažného tovaru.

113
00:07:48,299 --> 00:07:52,307
To si treba zapamätať pri čítaní
ďalšej časti. Peňažný tovar niečo skrýva,

114
00:07:53,099 --> 00:07:55,151
skrýva spoločenské vzťahy.

115
00:07:55,619 --> 00:07:57,870
A ďalšia časť je práve

116
00:07:57,087 --> 00:07:59,426
o tom, že

117
00:08:00,209 --> 00:08:03,220
existujú spoločenské vzťahy
medzi vecami, a materiálne

118
00:08:03,022 --> 00:08:06,049
vzťahy medzi ľuďmi.

119
00:08:06,049 --> 00:08:08,478
Objavuje sa tu istý vzor

120
00:08:08,919 --> 00:08:11,937
v štruktúre argumentácie.

121
00:08:12,099 --> 00:08:15,156
Dochádza tu k akémusi rozvíjaniu.

122
00:08:15,669 --> 00:08:18,678
Argument sa rozvíja.

123
00:08:19,569 --> 00:08:22,900
A ak sa pozriete na logickú štruktúru

124
00:08:22,009 --> 00:08:29,009
argumentácie v Kapitáli, zistíte,
že takýto rozvoj tu prebieha neustále.

125
00:08:29,969 --> 00:08:33,800
Klasický spôsob uvažovania
v hegelovskej logike je, samozrejme,

126
00:08:33,008 --> 00:08:35,039
téza – antitéza – syntéza.

127
00:08:36,011 --> 00:08:38,020
Ale toto nie sú body syntézy.

128
00:08:39,001 --> 00:08:41,750
Sú to body, v ktorých sa
stelesňuje napätie,

129
00:08:41,759 --> 00:08:43,320
protirečenie,

130
00:08:43,032 --> 00:08:44,109
ktoré treba

131
00:08:45,009 --> 00:08:48,020
ďalej rozvíjať a skúmať.

132
00:08:48,002 --> 00:08:50,089
V tejto prvej časti,

133
00:08:51,007 --> 00:08:56,069
máme argument, že existuje rozdiel medzi
abstraktnou a konkrétnou prácou,

134
00:08:56,069 --> 00:08:58,097
ale teraz ho rozvíjame.

135
00:08:58,097 --> 00:09:00,196
A z toho vzíde pochopenie spôsobu,

136
00:09:01,096 --> 00:09:04,151
ako výmenné procesy vedú
k vzniku reprezentácie hodnoty

137
00:09:05,051 --> 00:09:06,114
v peňažnom tovare,

138
00:09:07,014 --> 00:09:08,099
v peňažnej forme,

139
00:09:08,099 --> 00:09:14,136
vo všeobecnom ekvivalente,
ako hovorí Marx.

140
00:09:15,036 --> 00:09:19,085
Takže vidíte, že tento proces

141
00:09:19,085 --> 00:09:23,148
reprezentácie sa v Kapitáli rozvíja.

142
00:09:24,048 --> 00:09:26,087
Samozrejme, na každom bode

143
00:09:26,087 --> 00:09:29,168
Marx pridá mnoho ďalších postrehov.

144
00:09:30,068 --> 00:09:33,076
Takže toto je, ak chcete,

145
00:09:33,076 --> 00:09:38,105
akási kostra argumentu. Ale pri
výstavbe argumentu Marx pridáva

146
00:09:39,005 --> 00:09:41,082
ďalšie prvky.

147
00:09:41,082 --> 00:09:43,140
A pri včleňovaní týchto prvkov

148
00:09:44,004 --> 00:09:48,015
sa ukazuje, že dochádza
k postupnému

149
00:09:48,051 --> 00:09:52,124
rozvíjaniu. Jednak v tomto
lineárnom zmysle, že sa to

150
00:09:53,024 --> 00:09:55,025
postupne rozvíja.
Marx smeruje od

151
00:09:55,034 --> 00:09:59,122
veľmi úzkeho poňatia tovaru
k čoraz širšej koncepcii,

152
00:10:00,022 --> 00:10:04,111
ktorá vznika na ceste
týmito rôznymi prvkami.

153
00:10:05,011 --> 00:10:10,022
Pozrime sa teraz
veľmi konkrétne

154
00:10:10,022 --> 00:10:13,030
na druhú časť.

155
00:10:14,002 --> 00:10:19,037
Na strane 50 začína tým,

156
00:10:19,037 --> 00:10:23,121
že veľmi skromne vyhlási:
„Túto dvojakú povahu práce

157
00:10:24,021 --> 00:10:30,116
obsiahnutej v tovare som
kriticky dokázal po prvý raz.

158
00:10:31,016 --> 00:10:37,102
Keďže tento bod je osou, okolo ktorej sa točí pochopenie
politickej ekonómie, treba ho tu bližšie objasniť.“

159
00:10:38,002 --> 00:10:39,101
To je veľmi slušný
spôsob, ako povedať:

160
00:10:40,001 --> 00:10:44,096
v tej miere, v akej klasická politická
ekonómia toto rozlíšenie nerobila,

161
00:10:44,096 --> 00:10:47,128
bola celá politická
ekonómia úplne chybná,

162
00:10:48,028 --> 00:10:56,050
a ja to napravím, pretože
toto rozlíšenie je základné.

163
00:10:56,005 --> 00:10:59,064
Prvý kúsok tejto druhej časti
sa pozerá na konrétnu prácu,

164
00:11:00,009 --> 00:11:04,047
podobne ako predtým skúmal množstvo
rôznorodých úžitkových hodnôt,

165
00:11:04,047 --> 00:11:08,053
teraz sa pozrie na
množstvo rôznorodých

166
00:11:09,007 --> 00:11:11,063
konkrétnych pracovných procesov,

167
00:11:11,063 --> 00:11:14,139
ktoré vyrábajú rôzne artikle:
košele, topánky, jablká, hrušky,

168
00:11:15,039 --> 00:11:16,044
a tak ďalej.

169
00:11:16,089 --> 00:11:18,078
Vyžadujú si rôznu kvalifikáciu,

170
00:11:18,879 --> 00:11:23,450
rôzne techniky,
rôzne suroviny,

171
00:11:23,045 --> 00:11:28,067
takže sám pracovný proces
je niečo heterogénne.

172
00:11:28,067 --> 00:11:30,166
Nejde len o to, že sa vyrábajú
rôznorodé produkty,

173
00:11:31,066 --> 00:11:35,157
samotné pracovné procesy
sú rôznorodé:

174
00:11:36,057 --> 00:11:38,065
spriadanie a tkanie,

175
00:11:38,065 --> 00:11:43,121
výroba topánok, pečenie chleba atď. –
všetky si vyžadujú rozličné zručnosti,

176
00:11:44,021 --> 00:11:47,076
a tá rôznorodosť je
jednoducho fascinujúca.

177
00:11:47,076 --> 00:11:50,111
Takže Marx hovorí
o tejto rôznorodosti.

178
00:11:51,011 --> 00:11:52,099
Pritom však

179
00:11:52,099 --> 00:11:56,103
robí jeden ťah,
ktorým argument rozširuje.

180
00:11:57,003 --> 00:12:01,016
A tento ťah je podľa mňa
mimoriadne dôležitý.

181
00:12:01,016 --> 00:12:04,095
Marx ho robí na konci strany 51,

182
00:12:04,095 --> 00:12:09,152
v predposlednom odseku, kde píše:

183
00:12:10,052 --> 00:12:15,077
„Práca ako tvorkyňa úžitkových
hodnôt, ako užitočná práca,

184
00:12:15,077 --> 00:12:18,151
je teda podmienkou
existencie človeka,

185
00:12:19,051 --> 00:12:23,117
nezávislou od akýchkoľvek spoločenských foriem…“

186
00:12:24,017 --> 00:12:24,906
Marx len málokedy

187
00:12:25,059 --> 00:12:29,103
v Kapitáli hovorí niečo takéto,
pretože ho zaujíma len to,

188
00:12:29,499 --> 00:12:31,420
ako funguje kapitalizmus.

189
00:12:31,042 --> 00:12:36,119
Ale tu hovorí, že úžitkové hodnoty sa musia vyrábať
bez ohľadu na to, aká je spoločnosť, o ktorej hovoríme.

190
00:12:37,019 --> 00:12:41,061
„[užitočná práca] je večnou
prírodnou nevyhnutnosťou,

191
00:12:41,061 --> 00:12:47,124
bez ktorej by nebola možná výmena látok medzi
človekom a prírodou, teda ľudský život.“

192
00:12:48,024 --> 00:12:50,068
Tu sa teda

193
00:12:50,068 --> 00:12:53,069
zavádza

194
00:12:53,078 --> 00:12:58,078
myšlienka metabolického vzťahu
výmeny látok s prírodou,

195
00:12:58,078 --> 00:13:02,163
ako niečo, čo treba
včleniť do argumentácie,

196
00:13:03,063 --> 00:13:06,149
včleniť do analýzy.

197
00:13:07,049 --> 00:13:12,134
V Kapitáli tomu Marx
nevenuje veľkú pozornosť,

198
00:13:13,034 --> 00:13:16,077
ale tu tým chce vlastne povedať:

199
00:13:16,077 --> 00:13:18,122
cleý tento proces sa nedá skúmať

200
00:13:19,022 --> 00:13:21,981
bez toho, aby sme sa pozreli

201
00:13:22,179 --> 00:13:25,230
na metabolický vzťah k prírode.

202
00:13:25,023 --> 00:13:28,106
A neskôr to trošku vysvetľuje:
„Úžitkové hodnoty…

203
00:13:29,006 --> 00:13:33,007
sú spojením dvoch prvkov:
prírodnej látky

204
00:13:33,007 --> 00:13:34,091
a práce.

205
00:13:34,091 --> 00:13:37,143
Ak odhliadneme od súhrnu všetkých rozličných
užitočných prác, ktoré sú obsianuté

206
00:13:38,043 --> 00:13:43,128
v kabáte, plátne atď., ostane
vždy materiálny substrát,

207
00:13:44,028 --> 00:13:49,055
ktorý je tu od prírody
bez pričinenia človeka.

208
00:13:49,055 --> 00:13:52,062
Človek môže vo svojej výrobe
postupovať len tak

209
00:13:52,062 --> 00:13:54,088
ako sama príroda.“

210
00:13:54,088 --> 00:13:58,125
Musíte postupovať v súlade
s prírodnými zákonmi.

211
00:13:59,025 --> 00:14:03,026
Môžete „len meniť formy látky.

212
00:14:03,026 --> 00:14:08,045
Ba čo viac. Pri tomto premieňaní foriem
ho ustavične podporujú prírodné sily.

213
00:14:08,045 --> 00:14:13,098
Práca teda nie je jediným zdrojom
úžitkových hodnôt, látkového bohatstva…

214
00:14:13,098 --> 00:14:17,114
Ako hovorí William Petty, práca je
otcom bohatstva

215
00:14:18,014 --> 00:14:20,082
a pôda jeho matkou.“

216
00:14:20,082 --> 00:14:23,153
Táto rodovo [genderovo]
určená metafora

217
00:14:24,053 --> 00:14:28,119
je samozrejme veľmi rozšírená
od 17. storočia, takže Marx

218
00:14:29,019 --> 00:14:35,025
len opakuje niečo, čo existovalo
od čias osvietenstva.

219
00:14:35,079 --> 00:14:36,173
Ale všimnite si:

220
00:14:37,073 --> 00:14:42,169
látkové bohatstvo nie je
to isté ako hodnota.

221
00:14:43,069 --> 00:14:44,124
Látkové bohatstvo

222
00:14:45,024 --> 00:14:50,028
bude súhrn úžitkových hodnôt,
ktoré máte k dispozícii.

223
00:14:50,028 --> 00:14:53,097
Hodnota týchto úžitkových hodnôt

224
00:14:53,097 --> 00:14:55,151
sa môže rôzne meniť.

225
00:14:56,051 --> 00:14:59,058
Môžete mať množstvo úžitkových hodnôt

226
00:14:59,058 --> 00:15:02,143
s veľmi malou hodnotou,
lebo je v nich málo práce,

227
00:15:03,043 --> 00:15:04,071
alebo môžete mať

228
00:15:04,071 --> 00:15:08,136
veľmi málo úžitkových hodnôt, ktoré vyžadujú
veľa práce. Takže vzťah medzi

229
00:15:09,036 --> 00:15:13,051
bohatstvom a hodnotou zďaleka nie je
jednoznačný či priamo úmerný.

230
00:15:13,051 --> 00:15:15,058
Marxovo poňatie bohatstva

231
00:15:15,058 --> 00:15:19,091
sa teda týka materiálneho súhrnu

232
00:15:19,091 --> 00:15:25,162
úžitkových hodnôt,
ktoré máme k dispozícii.

233
00:15:26,062 --> 00:15:32,093
Ďalej uvádza niekoľko poznámok.

234
00:15:32,093 --> 00:15:38,162
Táto rôznorodá práca
predstavuje menší hlavolam.

235
00:15:39,062 --> 00:15:43,118
Rozličné zručnosti,
rozličná produktivita

236
00:15:44,018 --> 00:15:47,090
odlišných výrobcov,

237
00:15:47,009 --> 00:15:52,091
na to sa musíme pozrieť
na nasledujúcich dvoch stranách.

238
00:15:53,072 --> 00:15:59,136
Marx hovorí, že aby mohol
postúpiť v skúmaní,

239
00:16:00,036 --> 00:16:07,107
potrebuje jednoduché
meradlo hodnoty.

240
00:16:08,007 --> 00:16:12,069
A toto meradlo bude nazývať, ako
hovorí na rozhraní strán 52 a 53,

241
00:16:12,069 --> 00:16:15,141
„jednoduchá priemerná práca“.

242
00:16:16,041 --> 00:16:18,075
Jednoduchá priemerná práca

243
00:16:18,075 --> 00:16:22,101
nie je nemenná: „mení síce svoj
charakter v rôznych krajinách

244
00:16:23,001 --> 00:16:24,082
a kultúrnych epochách,

245
00:16:24,082 --> 00:16:27,135
v určitej spoločnosti je však daná.“

246
00:16:28,035 --> 00:16:31,041
Takto postupuje často.

247
00:16:31,041 --> 00:16:34,137
Pre účely analýzy budem predpokladať,
že je niečo dané, hoci viem,

248
00:16:35,037 --> 00:16:36,043
že sa to stále mení.

249
00:16:36,097 --> 00:16:39,154
Ale pre účely analýzy budem
predpokladať, že existuje

250
00:16:40,054 --> 00:16:42,097
niečo ako jednoduchá priemerná práca,

251
00:16:42,097 --> 00:16:47,104
a práve o tom je
abstrakcia hodnoty.

252
00:16:48,067 --> 00:16:52,153
Navyše, pokiaľ ide o otázku
rôznych zručností

253
00:16:53,053 --> 00:16:56,126
a zložitej práce,
jednoducho poviem:

254
00:16:57,026 --> 00:17:03,039
„Zložitejšia práca platí len ako umocnená
alebo skôr znásobená jednoduchá práca,

255
00:17:03,039 --> 00:17:07,478
takže menšie množstvo zložitej práce
sa rovná väčšiemu množstvu

256
00:17:07,829 --> 00:17:10,440
jednoduchej práce.“

257
00:17:10,044 --> 00:17:16,063
Dodáva: „Skúsenosť ukazuje,
že táto redukcia prebieha ustavične.“

258
00:17:16,063 --> 00:17:19,070
Nehovorí, aká skúsenosť to ukazuje.

259
00:17:20,033 --> 00:17:26,076
Ide tu o pomerne problematický argument,
známy v marxistickej teórii ako

260
00:17:26,076 --> 00:17:33,109
„problém redukcie kvalifikovanej
práce na jednoduchú prácu“.

261
00:17:34,009 --> 00:17:38,228
Predstavuje určité ťažkosti, vzhľadom na to,
ako niektorí ľudia používali Marxovu

262
00:17:38,309 --> 00:17:40,750
teóriu hodnoty.
Chcem naznačiť,

263
00:17:40,075 --> 00:17:43,109
že táto pasáž skrýva niečo,

264
00:17:44,009 --> 00:17:46,037
čo je trocha problematické

265
00:17:46,037 --> 00:17:49,061
a čo je predmetom kontroverzií

266
00:17:49,061 --> 00:17:53,740
v oblasti marxológie.

267
00:17:54,289 --> 00:17:57,850
Preto teraz len

268
00:17:57,085 --> 00:17:58,163
položím otázku,

269
00:17:59,063 --> 00:18:02,137
ktorú táto pasáž vzbudzuje.
Aká skúsenosť

270
00:18:03,037 --> 00:18:05,053
ukazuje, že táto redukcia

271
00:18:05,053 --> 00:18:10,110
sa deje neustále? Ako
k tejto redukcii dochádza?

272
00:18:11,001 --> 00:18:15,210
Neskôr narazíme na príklady,

273
00:18:15,309 --> 00:18:20,040
ktoré tento argument vysvetlia.

274
00:18:20,004 --> 00:18:24,040
Na konci odseku hovorí:
„Pre zjednodušenie považujeme

275
00:18:24,004 --> 00:18:29,057
v ďalšom výklade každý druh pracovnej sily
bezprostredne za jednoduchú pracovnú silu,

276
00:18:29,093 --> 00:18:31,149
čím si ušetríme námahu

277
00:18:32,049 --> 00:18:37,081
spojenú s redukciou.“

278
00:18:37,081 --> 00:18:39,110
Ako som naznačil,

279
00:18:40,001 --> 00:18:44,039
túto stratégiu Marx občas používa.
Narazí na určité ťažkosti

280
00:18:44,048 --> 00:18:49,049
a povie: V poriadku, vidím tento problém,
ale zjednoduším si ho.

281
00:18:49,049 --> 00:18:52,093
Pre účely argumentácie budem pokračovať,

282
00:18:52,093 --> 00:18:55,145
akoby bol tento pojem
jednoduchej priemernej práce

283
00:18:56,045 --> 00:19:03,045
adekvátny z hľadiska môjho argumentu.

284
00:19:03,091 --> 00:19:08,140
Na stranách 53 a 54

285
00:19:09,004 --> 00:19:12,009
hovorí viac

286
00:19:12,009 --> 00:19:14,047
o abstraktnej kvalite práce.

287
00:19:15,028 --> 00:19:19,029
Prechádza od skúmania
konkrétnej práce,

288
00:19:19,038 --> 00:19:22,083
kde sa pozrel na vzťah k prírode
a problém kvalifikácie,

289
00:19:22,083 --> 00:19:24,182
a bližšie sa pozerá,

290
00:19:25,082 --> 00:19:30,101
ak to tak možno povedať,
na abstraktnú stránku argumentu.

291
00:19:31,001 --> 00:19:37,035
Samozrejme, pokiaľ ide o túto abstraktnú stránku,
máme do činenia s kvantitatívnym vzťahom.

292
00:19:37,035 --> 00:19:42,071
O časovom trvaní práce
hovorí niekoľko vecí.

293
00:19:42,071 --> 00:19:46,073
Ako toto časové
trvanie práce funguje.

294
00:19:46,073 --> 00:19:50,152
Ako prvé si všíma,
na strane 54,

295
00:19:51,052 --> 00:19:56,136
v druhom odseku, že
„rastúcemu množstvu látkového bohatstva“

296
00:19:57,036 --> 00:20:05,064
môže „zodpovedať súčasný
pokles veľkosti jeho hodnoty.“

297
00:20:07,021 --> 00:20:11,025
Hodnota závisí od
ľudskej produktivity.

298
00:20:11,025 --> 00:20:15,324
Vysoko produktívni ľudia môžu vyrobiť
veľké množstvo látkového bohatstva

299
00:20:15,549 --> 00:20:17,410
veľmi rýchlo.

300
00:20:17,041 --> 00:20:20,059
Vďaka tomu pracujú
kratšie, takže množstvo

301
00:20:20,059 --> 00:20:23,064
hodnoty, ktoré vytvoria, môže byť veľmi nízke,
pričom množstvo látkového bohatstva

302
00:20:24,009 --> 00:20:25,076
môže byť obrovské.

303
00:20:25,076 --> 00:20:30,077
Takže znova: Marx zdôrazňuje
rozlíšenie látkového bohatstva

304
00:20:30,086 --> 00:20:33,120
a hodnoty.

305
00:20:34,002 --> 00:20:39,060
A podotýka, že kým
zmeny v produktivite

306
00:20:39,078 --> 00:20:44,107
vplývajú na množstvo látkového
bohatstva, nemusia mať žiadny účinok

307
00:20:45,007 --> 00:20:47,078
na tvorbu hodnoty.

308
00:20:47,078 --> 00:20:50,081
Uvidíme, že také prípady môžu nasťať,

309
00:20:51,008 --> 00:20:55,014
ale zmena v produktívnej sile práce

310
00:20:55,014 --> 00:21:03,100
sama o sebe nemá priamy
vplyv na zmenu hodnoty.

311
00:21:04,000 --> 00:21:08,054
Na konci strany 54
sa uvádza definícia:

312
00:21:08,054 --> 00:21:13,443
„Každý práca je na jednej strane vynakladaním
ľudskej pracovnej sily vo fyziologickom zmysle

313
00:21:13,929 --> 00:21:18,140
a vďaka tejto vlastnosti rovnakej ľudskej čiže
abstraktnej ľudskej práce vytvára

314
00:21:18,014 --> 00:21:20,021
hodnotu tovarov.

315
00:21:20,021 --> 00:21:23,099
Na druhej strane každá práca je vynakladaním
ľudskej pracovnej sily v osobitnej

316
00:21:23,099 --> 00:21:24,157
účelnej forme

317
00:21:25,057 --> 00:21:32,057
a vďaka tejto vlastnosti konkrétnej
užitočnej práce vyrába úžitkové hodnoty.“

318
00:21:33,086 --> 00:21:38,174
To jednoducho znamená,
že ak trvá hodinu

319
00:21:39,074 --> 00:21:42,166
jednoduchej práce, kým sa vyrobí kabát,

320
00:21:43,066 --> 00:21:44,111
a spolu sa vyrobí desať kabátov,

321
00:21:45,011 --> 00:21:47,028
potom veľkosť ich hodnoty je desať.

322
00:21:47,028 --> 00:21:52,029
Ak ich vyrobíte pätnásť, bude to pätnásť.

323
00:21:52,029 --> 00:21:53,368
» ŠTUDENT: Pritom hodnota jedného kabáta zostáva rovnaká.
» HARVEY: Áno, zostáva rovnaká.

324
00:21:53,629 --> 00:21:56,708
Ďalej hovorí o tom, čo sa stane,
keď hodnota jedného kabáta klesne.

325
00:21:57,419 --> 00:22:04,419
To súvisí so zmenami produktivity.

326
00:22:05,031 --> 00:22:08,080
Časť tretia: Forma hodnoty

327
00:22:08,008 --> 00:22:10,091
čiže výmenná hodnota.

328
00:22:11,063 --> 00:22:17,090
Znova tu máme

329
00:22:17,009 --> 00:22:20,041
úvodný argument,

330
00:22:21,022 --> 00:22:28,022
ktorý približuje problém.

331
00:22:29,024 --> 00:22:36,024
Začína diskusiou
o predmetnosti tovarov

332
00:22:36,092 --> 00:22:40,841
a o tom, že hoci tovary
majú objektívne kvality,

333
00:22:41,669 --> 00:22:45,500
napriek tomu (s. 55):

334
00:22:45,005 --> 00:22:46,764
„nevchádza do ich

335
00:22:47,259 --> 00:22:52,090
hodnotovej predmetnosti
ani atóm prírodnej látky.“

336
00:22:52,009 --> 00:22:56,094
A to je „V priamom protiklade
k zmyslovo hrubej predmetnosti

337
00:22:56,094 --> 00:23:01,110
tovarových telies“, tovarov
ako fyzických predmetov.

338
00:23:02,001 --> 00:23:06,090
Ďalej hovorí: „Ak si však spomenieme, že tovary
majú hodnotovú predmetnosť, len pokiaľ

339
00:23:06,099 --> 00:23:10,133
sú výrazom

340
00:23:11,033 --> 00:23:14,084
tej istej spoločenskej
jednotky, ľudskej práce,

341
00:23:14,084 --> 00:23:21,089
že teda ich hodnotová
predmetnosť je čisto spoločenská,

342
00:23:22,034 --> 00:23:25,037
potom sa rozumie
samo sebou aj to,

343
00:23:25,037 --> 00:23:32,037
že sa môže prejavovať len
v spoločenskom vzťahu tovaru k tovaru.“

344
00:23:33,069 --> 00:23:35,143
No, toto je trošku zvláštne.

345
00:23:36,043 --> 00:23:39,107
Marx tu hovorí,

346
00:23:40,007 --> 00:23:43,050
že hodnota tovaru je nemateriálna.

347
00:23:43,005 --> 00:23:48,050
Ani atóm prírodnej látky nevchádza
do hodnoty tovaru.

348
00:23:48,095 --> 00:23:50,137
Marxov základný pojem, hodnota,

349
00:23:51,037 --> 00:23:53,040
je niečo nemateriálne.

350
00:23:53,067 --> 00:23:57,132
Ale zároveň predmetné, objektívne.

351
00:23:58,032 --> 00:24:02,057
To veľmi nezapadá do obrazu
Marxa ako niekoho, kto je

352
00:24:02,057 --> 00:24:05,144
hrubým materialistom, pre ktorého všetko musí
byť statické a materiálne, a čo nie je materiálne,

353
00:24:06,044 --> 00:24:06,773
to nie je ničím.

354
00:24:07,169 --> 00:24:09,870
Lenže tu máme celkom základný pojem hodnoty,

355
00:24:09,087 --> 00:24:11,124
ktorá je nemateriálna,
ale predmetná, objektívna.

356
00:24:12,024 --> 00:24:16,089
A nemateriálna je, pretože
je to spoločenský vzťah.

357
00:24:16,089 --> 00:24:19,135
Dajú sa spoločenské vzťahy vidieť?

358
00:24:20,035 --> 00:24:27,035
Môžu ioty alebo atómy či molekuly
vstupovať do spoločenských vzťahov?

359
00:24:27,088 --> 00:24:28,175
Takto to nefunguje.

360
00:24:29,075 --> 00:24:34,166
Vieme však, že spoločenské vzťahy sú objektívne.

361
00:24:35,066 --> 00:24:38,124
Medzi mnou a vami existuje
spoločenský vzťah.

362
00:24:39,024 --> 00:24:42,048
To, čo sa deje v tejto miestnosti,
by sa dalo opísať ako spoločenský vzťah

363
00:24:42,048 --> 00:24:44,052
medzi učiteľom a tými, ktorých učí.

364
00:24:44,088 --> 00:24:48,095
A dalo by sa o tom rozprávať, aké to má objektívne
dôsledky, pokiaľ ide o známkovanie,

365
00:24:48,095 --> 00:24:50,108
a tak ďalej.

366
00:24:51,008 --> 00:24:55,022
Ale nedá sa to zmerať ako určité množstvo atómov,
ako nejaký pohyb, žiadne molekuly spoločenského vzťahu

367
00:24:55,022 --> 00:24:56,095
tu nelietajú vzduchom,

368
00:24:56,095 --> 00:24:59,132
z môjho mozgu nič neletí
do vašich mozgov a podobne.

369
00:25:00,032 --> 00:25:01,521
Tak to nefunguje.

370
00:25:01,809 --> 00:25:04,950
Je to nemateriálne,
ale objektívne.

371
00:25:04,095 --> 00:25:09,150
Hdnota je nemateriálna, ale objektívna,
je to spoločenský vzťah,

372
00:25:10,005 --> 00:25:15,068
ktorý sa spredmetňuje v tovare.

373
00:25:16,013 --> 00:25:18,040
A tento proces spredmetnenia

374
00:25:18,004 --> 00:25:21,021
je samozrejme spredmetnením

375
00:25:21,057 --> 00:25:22,136
procesu vo veci,

376
00:25:23,036 --> 00:25:27,063
pretože tento proces je
spoločensky nutný pracovný čas.

377
00:25:27,063 --> 00:25:31,075
Proces sa teda
spredmetňuje vo veci.

378
00:25:31,075 --> 00:25:34,140
Ako sa to deje,

379
00:25:35,004 --> 00:25:39,063
to je zaujímavá otázka.

380
00:25:39,099 --> 00:25:42,196
A ďalej: ako tovar vyjadruje

381
00:25:43,096 --> 00:25:47,097
tento hodnotový vzťah
objektívne, v podobe veci?

382
00:25:47,097 --> 00:25:49,097
A Marxova odpoveď je,

383
00:25:49,097 --> 00:25:51,135
že si nemôžete zobrať tovar,

384
00:25:52,035 --> 00:25:54,106
napríklad tento stôl,

385
00:25:55,006 --> 00:25:59,094
začať ho pitvať a urobiť chemickú analýzu atď.,

386
00:25:59,094 --> 00:26:03,111
a zistiť z toho, aká je jeho hodnota
ako čosi vnútorné tomuto stolu.

387
00:26:04,011 --> 00:26:08,460
Hodnotu stola zistíte len tak, že ho
dáte do výmenného vzťahu

388
00:26:08,559 --> 00:26:10,633
k niečomu inému.

389
00:26:11,299 --> 00:26:15,030
Neskôr Marx použije
pojem gravitácie

390
00:26:15,003 --> 00:26:17,087
v podobnom príklade.

391
00:26:17,087 --> 00:26:22,114
Je veľmi ťažké, vlastne
nemožné, zobrať kameň

392
00:26:23,014 --> 00:26:27,016
rozobrať ho a nájsť
v ňom gravitáciu.

393
00:26:27,016 --> 00:26:30,083
Gravitáciu objavíte len vtedy, keď kameň
postavíte do vzťahu k inému kameňu,

394
00:26:30,083 --> 00:26:33,159
je to len vzťah telies.

395
00:26:34,059 --> 00:26:39,084
Je to nemateriálne, ale objektívne.

396
00:26:39,084 --> 00:26:43,090
Toto je Marxov základný pojem,
takže je veľmi dôležité, aby ste

397
00:26:43,009 --> 00:26:47,052
to chápali už na začiatku.

398
00:26:48,033 --> 00:26:51,064
Takže keď niekto príde a povie, jasné,
Marx je jeden z tých nudných materialistov…

399
00:26:51,064 --> 00:26:53,118
Fakticky?

400
00:26:54,018 --> 00:26:57,053
Jeho základný pojem vyjadruje niečo
nemateriálne a zároveň objektívny.

401
00:26:57,053 --> 00:26:59,091
A o tom to celé je.

402
00:26:59,091 --> 00:27:01,230
A táto nemateriálnosť spočíva, samozrejme,

403
00:27:02,049 --> 00:27:06,110
v spoločensky nutnom pracovnom čase.

404
00:27:06,011 --> 00:27:09,083
Ale aby sme zistili, aký tento
spoločensky nutný pracovný čas je,

405
00:27:09,083 --> 00:27:12,122
musíme mať javovú formu.

406
00:27:13,022 --> 00:27:18,036
Takže na strane 55 opäť
veľmi skromne vyhlasuje:

407
00:27:18,036 --> 00:27:23,089
„Tu nám však prichodí urobiť to, o čo
sa buržoázna ekonómia ani len nepokúsila,

408
00:27:23,089 --> 00:27:26,150
teda sledovať vývin
vyjadrenia hodnoty,

409
00:27:27,005 --> 00:27:30,071
ako ho obsahuje
hodnotový vzťah tovarov,

410
00:27:31,016 --> 00:27:33,083
od jeho najjednoduchšej,
najmenej zjavnej podoby

411
00:27:33,083 --> 00:27:35,112
až po oslepujúcu peňažnú formu.

412
00:27:36,012 --> 00:27:43,012
Tým zároveň zmizne
tajomstvo peňazí.“

413
00:27:44,034 --> 00:27:48,059
Nasleduje podľa môjho názoru

414
00:27:48,059 --> 00:27:52,121
veľmi nudná exegéza týchto vzťahov.

415
00:27:53,021 --> 00:27:57,113
Stačí, ak si ten prejdeme
argument vo všeobecnosti,

416
00:27:58,013 --> 00:28:01,932
pričom dospejeme k niečomu
veľmi dôležitému.

417
00:28:02,049 --> 00:28:06,400
Ukáže sa, že odbočky ako bol
vzťah k prírode, sa tu včleňujú

418
00:28:06,004 --> 00:28:07,056
do argumentu.

419
00:28:07,092 --> 00:28:08,185
Argument je takýto:

420
00:28:09,085 --> 00:28:11,158
Mám tovar.

421
00:28:12,058 --> 00:28:15,147
Neviem, aká je jeho
(abstraktná) hodnota.

422
00:28:16,047 --> 00:28:20,108
Veľmi rád by som to vedel,
a mám mieru (abstraktnej) hodnoty

423
00:28:21,008 --> 00:28:22,046
môjho tovaru.

424
00:28:22,046 --> 00:28:24,102
Lebo aj vy máte tovar.

425
00:28:25,002 --> 00:28:26,901
Takže poviem, dobre,

426
00:28:26,919 --> 00:28:29,320
zmeriam hodnotu

427
00:28:29,032 --> 00:28:33,058
môjho tovaru pomocou vášho tovaru.
Vy máte tovar v ekvivalentnej forme,

428
00:28:33,058 --> 00:28:37,017
ja mám tovar v relatívnej forme.

429
00:28:37,539 --> 00:28:40,110
Ak by sme boli v situácii
naturálnej výmeny, barteru,

430
00:28:40,011 --> 00:28:44,019
vy by ste zároveň mali relatívnu formu,
relatívnu k môjmu ekvivalentu.

431
00:28:44,019 --> 00:28:48,057
Pri barteri existuje práve toľko
ekvivalentov, koľko je tovarov,

432
00:28:48,057 --> 00:28:51,066
a rovnako - práve toľko relatívnych
foriem, koľko je tovarov.

433
00:28:52,047 --> 00:28:53,686
Takže toto je jednoduchá verzia:

434
00:28:54,109 --> 00:28:55,130
ide tu asi o to,

435
00:28:55,013 --> 00:28:57,066
že jediný spôsob,

436
00:28:57,066 --> 00:29:00,130
ako zistiť hodnotu tohto stola,
je vymeniť ho za niečo iné,

437
00:29:01,003 --> 00:29:05,017
pričom vaša práca
bude slúžiť ako miera

438
00:29:05,044 --> 00:29:07,127
abstraktnej práce v mojom tovare.

439
00:29:08,027 --> 00:29:12,078
Marx to potom rozširuje
a hovorí: Čo sa stane,

440
00:29:12,078 --> 00:29:15,110
ak mám topánky a vy máte košeľu,
pričom vy nechcete topánky,

441
00:29:16,001 --> 00:29:21,063
lenže ja chcem vašu košeľu? Vymeníme si
topánky za košeľu, a vy tie topánky

442
00:29:21,072 --> 00:29:24,140
vymeníte s niekým iným za niečo, čo chcete.

443
00:29:25,004 --> 00:29:27,098
Ide teda o proces, ktorý takto
pokračuje ďalej a ďalej.

444
00:29:28,034 --> 00:29:30,120
A predstavte si niekoho,

445
00:29:31,002 --> 00:29:34,005
kto má množstvo konzerv s tuniakom,
pričom je jediný, kto ich má.

446
00:29:34,023 --> 00:29:37,032
A každý chce konzervy s tuniakom,
takže zrazu sú tieto konzervy

447
00:29:38,013 --> 00:29:40,106
veľmi dôležité,

448
00:29:41,006 --> 00:29:44,008
takže sa rôzne tovary
vymieňajú za rovnakú vec, za konzervy.

449
00:29:44,008 --> 00:29:46,047
Marx teda prechádza rôznymi

450
00:29:46,047 --> 00:29:47,082
formami týchto vzťahov

451
00:29:47,082 --> 00:29:50,173
a v konečnom dôsledku vidíme,
že sa tu kryštalizuje

452
00:29:51,073 --> 00:29:54,138
myšlienka, že existuje jeden tovar,

453
00:29:55,038 --> 00:29:58,104
alebo jeden druh tovaru,
ktorý sa začína

454
00:29:59,004 --> 00:30:01,039
používať

455
00:30:01,039 --> 00:30:04,085
ako ekvivalent.

456
00:30:04,085 --> 00:30:07,161
Z tohto postupne kryštalizuje
všeobecný ekvivalent.

457
00:30:08,061 --> 00:30:11,133
Jeden tovar

458
00:30:12,033 --> 00:30:15,042
sa stáva ústredným ekvivalentom
vo všetkých výmenách,

459
00:30:16,023 --> 00:30:17,084
a tento tovar

460
00:30:17,084 --> 00:30:19,182
budeme nazývať peňazným tovarom,
pričom tým klasickým

461
00:30:20,082 --> 00:30:23,095
je zlato.

462
00:30:23,095 --> 00:30:27,099
Jeden tovar sa teda vykryštalizuje.

463
00:30:28,035 --> 00:30:31,067
Treba tu uviesť niekoľko postrehov

464
00:30:31,067 --> 00:30:33,113
a Marx ich ešte veľakrát pripomenie.

465
00:30:34,013 --> 00:30:38,039
Aby sa toto odohralo,

466
00:30:38,039 --> 00:30:40,072
musí byť výmena všeobecná,

467
00:30:40,072 --> 00:30:45,159
musí sa stať, ako to nazve Marx,
„pravidelným spoločenským procesom“.

468
00:30:46,059 --> 00:30:48,068
Nemôže byť len príležitostná,

469
00:30:49,049 --> 00:30:52,142
musí byť všeobecná a systematická.

470
00:30:53,042 --> 00:30:55,115
Ak nie je všeobecná a systematická,

471
00:30:56,015 --> 00:30:58,032
potom je nepravdepodobné,

472
00:30:58,032 --> 00:31:03,058
že z nej vzíde všeobecný
ekvivalent ako zlato.

473
00:31:03,058 --> 00:31:05,083
Ale to, čo tu Marx robí,

474
00:31:05,083 --> 00:31:07,121
je niečo veľmi odlišné
od argumentácie

475
00:31:08,021 --> 00:31:11,094
klasickej politickej ekonómie.
Hovorí, že peňažná forma

476
00:31:11,094 --> 00:31:15,099
vyrastá z výmenného vzťahu.

477
00:31:15,099 --> 00:31:17,170
Nie je nanútená zvonka.

478
00:31:18,007 --> 00:31:22,048
Nie je to tak, že niekto dostal dobrý
nápad a povedal: Zaveďme si peniaze!

479
00:31:23,011 --> 00:31:24,020
Nič také.

480
00:31:24,002 --> 00:31:27,090
Peniaze vyrastajú

481
00:31:28,008 --> 00:31:31,043
z jednoduchých aktov výmeny,
ktoré postupne narastajú

482
00:31:31,043 --> 00:31:33,119
do bodu, keď sa stávajú všeobecnými

483
00:31:34,019 --> 00:31:37,021
pre celú spoločnosť.

484
00:31:37,039 --> 00:31:39,070
Je tu zaujímavá otázka:

485
00:31:39,007 --> 00:31:44,088
Ide o historický,
alebo o logický argument?

486
00:31:45,051 --> 00:31:48,136
Na to budeme v Kapitáli narážať
často, a mali by ste o tom

487
00:31:49,036 --> 00:31:54,051
premýšľať.

488
00:31:54,051 --> 00:31:58,056
V 19. storočí existovala tendencia interpretovať
Marxa tak, akoby bola jeho argumentácia historická

489
00:31:59,001 --> 00:32:03,390
a zároveň logická.

490
00:32:03,399 --> 00:32:07,400
Myslím, že tí
z vás, čo poznáte

491
00:32:07,409 --> 00:32:11,700
archeológiu, antropológiu
a dejiny atď., by povedali,

492
00:32:11,007 --> 00:32:16,033
že toto sa nedá chápať
ako historický argument.

493
00:32:16,096 --> 00:32:18,117
Existuje priveľa

494
00:32:19,017 --> 00:32:24,036
symbolických systémov, ako sú mince atď., rôzneho druhu,
ktoré sa vyskytujú v rôznych obdobiach, historicky a archeologicky,

495
00:32:24,036 --> 00:32:25,124
a tak ďalej,

496
00:32:26,024 --> 00:32:31,108
a pritom tam neexistovali nijaké
jasné výmenné vzťahy tohto druhu.

497
00:32:32,008 --> 00:32:36,104
Najlepšie preto bude, ak to nebudeme
chápať ako historický argument.

498
00:32:37,004 --> 00:32:40,049
Ide tu, a takto to podľa mňa

499
00:32:40,049 --> 00:32:42,122
treba chápať,

500
00:32:43,022 --> 00:32:46,083
o logický argument týkajúci sa

501
00:32:46,083 --> 00:32:51,101
vzťahu medzi peňaznou formou
a tovarovou výmenou.

502
00:32:52,001 --> 00:32:55,096
Z hľadiska historického
to znamená toto:

503
00:32:55,096 --> 00:32:58,114
mohli existovať najrôznejšie druhy

504
00:32:59,014 --> 00:33:02,023
systémov, povedzme peňažných systémov,

505
00:33:02,023 --> 00:33:04,087
v rôznych okolnostiach, napríklad

506
00:33:04,087 --> 00:33:08,111
výmena lastúr alebo príbehov atď.

507
00:33:09,011 --> 00:33:11,095
Existovali najrôznejšie
systémy tohto druhu

508
00:33:11,095 --> 00:33:14,140
lenže v tej miere

509
00:33:15,004 --> 00:33:21,099
v akej sa kapitalistická tovarová výmena stáva
všeobecnou, podriaďuje si všetky tieto formy

510
00:33:22,035 --> 00:33:23,129
pod tento jednotný vzťah medzi

511
00:33:24,029 --> 00:33:26,060
peňažnou formou

512
00:33:26,006 --> 00:33:31,070
a tovarovou formou.

513
00:33:32,024 --> 00:33:37,075
Takže v tomto zmysle možno
povedať: logika kapitalizmu,

514
00:33:37,075 --> 00:33:40,141
kapitalistický systém,

515
00:33:41,041 --> 00:33:45,103
v ktorom sa výmena stáva pravidelným
spoločenským procesom,

516
00:33:46,003 --> 00:33:50,007
v takomto systéme

517
00:33:50,007 --> 00:33:54,076
sa peniaze a tovary dostanú
do takéhoto vzťahu,

518
00:33:54,076 --> 00:33:56,144
bez ohľadu na to,

519
00:33:57,044 --> 00:34:03,116
aký bol pôvodný
základ peňažnej formy.

520
00:34:04,016 --> 00:34:09,024
Tento argument však má
určité špecifiká.

521
00:34:09,024 --> 00:34:15,093
Chcem upozorniť na

522
00:34:15,309 --> 00:34:19,348
určité vyjadrenia,
ktoré sú tu dôležité.

523
00:34:19,699 --> 00:34:26,699
Na strane 58,

524
00:34:30,999 --> 00:34:32,024
v druhom odseku,

525
00:34:32,249 --> 00:34:35,324
Marx hovorí o ľudskej práci všeobecne,
a hovorí, „Nestačí však

526
00:34:35,999 --> 00:34:41,014
vyjadriť špecifický charakter práce,
z ktorej pozostáva hodnota plátna.

527
00:34:41,149 --> 00:34:44,160
Ľudská práca v plynulom stave…“

528
00:34:44,259 --> 00:34:48,315
Často budem

529
00:34:48,819 --> 00:34:53,822
upozorňovať na spôsob, akým Marx zohladňuje
plynulosť vecí.

530
00:34:54,119 --> 00:35:00,142
„…ľudská pracovná sila v plynulom stave čiže
ľudská práca, vytvára hodnotu, ale nie je hodnotou.

531
00:35:00,349 --> 00:35:07,349
Stáva sa hodnotou v stuhnutom stave,
v predmetnej forme,“ teda spredmetnením.

532
00:35:07,004 --> 00:35:14,004
Znova tu je vzťah
procesu a veci.

533
00:35:15,579 --> 00:35:17,588
A toto je vždy
akoby v pozadí

534
00:35:17,669 --> 00:35:19,870
a vždy budeme
narážať na pasáže,

535
00:35:19,087 --> 00:35:23,406
kde to Marx zdôrazní.

536
00:35:24,189 --> 00:35:27,207
Na spôsobe,

537
00:35:27,369 --> 00:35:32,980
akým fungujú tieto

538
00:35:32,098 --> 00:35:36,166
relatívne a ekvivalentné
formy, je čosi zvláštne.

539
00:35:37,066 --> 00:35:44,066
Marx si všíma tri osobitosti.
Prvú ukazuje na strane 62:

540
00:35:46,289 --> 00:35:47,930
„Prvá osobitosť,

541
00:35:47,093 --> 00:35:51,138
ktorá je nápadná pri skúmaní
ekvivalentnej formy, je táto:

542
00:35:52,038 --> 00:35:59,038
úžitková hodnota sa stáva javovou
formou svojho opaku, hodnoty.“

543
00:35:59,519 --> 00:36:04,593
Tento vzťah je zahrnutý už
na samom začiatku tohto argumentu.

544
00:36:05,259 --> 00:36:08,285
Vaša úžitková hodnota, ktorú
vlastníte, slúži ako ekvivalent

545
00:36:08,519 --> 00:36:11,900
voči môjmu tovaru v relatívnej forme.

546
00:36:11,009 --> 00:36:15,178
A je to táto úžitková hodnota, nie niečo
všeobecné, ale táto úžitková hodnota,

547
00:36:16,069 --> 00:36:19,140
a z tohto protirečenia nikdy

548
00:36:19,014 --> 00:36:20,043
neunikneme.

549
00:36:20,169 --> 00:36:22,204
Že jednotlivá úžitková hodnota,

550
00:36:22,519 --> 00:36:27,540
v konečnom dôsledku to bude zlato,

551
00:36:27,729 --> 00:36:34,729
sa stáva javovou formou
svojho opaku, hodnoty.

552
00:36:35,139 --> 00:36:39,211
Na strane 63 to pokračuje,

553
00:36:39,859 --> 00:36:42,878
keď Marx hovorí

554
00:36:43,049 --> 00:36:51,055
- a tu už anticipuje
argument o fetišizme -

555
00:36:51,109 --> 00:36:55,960
že „Keďže relatívna forma hodnoty tovaru,
napríklad plátna, vyjadruje, že je hodnotou

556
00:36:55,096 --> 00:36:58,140
ako niečo celkom odlišné od
jeho telesa a jeho vlastností,

557
00:36:59,004 --> 00:37:02,009
napríklad ako niečo rovné kabátu,

558
00:37:02,009 --> 00:37:04,014
už sám tento výraz naznačuje,

559
00:37:05,004 --> 00:37:11,113
že v sebe skrýva
spoločenský vzťah.“

560
00:37:11,509 --> 00:37:12,607
V časti o fetišizme sa budeme

561
00:37:13,489 --> 00:37:16,543
veľa zaoberať tým,
ako sa veci skrývajú.

562
00:37:17,029 --> 00:37:19,097
Tu vlastne hovorí:
toto skrývanie

563
00:37:19,709 --> 00:37:22,767
sa odohráva v rámci logického
vzťahu, ktorý vzniká

564
00:37:23,289 --> 00:37:24,387
medzi tovarmi

565
00:37:25,269 --> 00:37:29,275
a ich peňažným vyjadrením.
O kúsok ďalej

566
00:37:29,329 --> 00:37:34,371
hovorí: „Stadiaľ záhadnosť
ekvivalentnej formy,

567
00:37:34,749 --> 00:37:37,816
ktorá buržoázne obmedzenému politickému
ekonómovi udrie do očí až vtedy,

568
00:37:38,419 --> 00:37:42,452
keď táto forma vystupuje pred ním
v hotovej podobe, v peniazoch.“

569
00:37:42,749 --> 00:37:46,754
Ďalej sa trochu

570
00:37:46,799 --> 00:37:52,870
naváža do klasických politických
ekonómov za ich chyby.

571
00:37:53,509 --> 00:37:56,515
Takže na strane 64 píše:

572
00:37:56,569 --> 00:38:00,588
„Teleso tovaru, ktorý slúži ako
ekvivalent, prejavuje sa vždy len

573
00:38:00,759 --> 00:38:07,759
ako stelesnenie abstraktnej ľudskej práce a je vždy
produktom určitej užitočnej, konkrétnej práce.“

574
00:38:08,269 --> 00:38:12,324
Určitá konkrétna práca
vyrába zlato.

575
00:38:12,819 --> 00:38:16,863
Ale zlato má byť vyjadrením

576
00:38:17,259 --> 00:38:21,291
abstraktnej ľudskej práce.

577
00:38:21,579 --> 00:38:24,673
Druhá osobitosť je
v polovici strany 64:

578
00:38:25,519 --> 00:38:28,593
„Druhou osobitosťou ekvivalentnej
formy teda je,

579
00:38:29,259 --> 00:38:31,264
že konkrétna práca

580
00:38:31,309 --> 00:38:36,406
sa stáva javovou formou svojho opaku,
abstraktnej ľudskej práce.“

581
00:38:37,279 --> 00:38:38,366
A tretia osobitosť,

582
00:38:39,149 --> 00:38:43,177
na konci strany 64: „Treťou osobitosťou
ekvivalentnej formy teda je,

583
00:38:43,429 --> 00:38:46,471
že súkromná práca sa stáva
formou svojho opaku,

584
00:38:46,849 --> 00:38:52,947
pracou v bezprostredne
spoločenskej forme.“

585
00:38:53,829 --> 00:38:58,901
Vidíte, že sa tu objavujú
rôzne protirečenia.

586
00:38:59,549 --> 00:39:05,430
Vyjadrením hodnoty jedného tovaru
je nejaký iný tovar,

587
00:39:05,043 --> 00:39:09,162
určitá úžitková hodnota
vyrobená v určitých konkrétnych

588
00:39:09,549 --> 00:39:12,615
pracovných podmienkach,

589
00:39:13,209 --> 00:39:18,213
ktorú si v zásade môže
privlastniť každý jednotlivec,

590
00:39:18,249 --> 00:39:18,297
a

591
00:39:18,729 --> 00:39:21,880
zároveň má slúžiť ako
všeobecné vyjadrenie

592
00:39:21,088 --> 00:39:28,167
celého sveta tovarovej výroby.

593
00:39:29,067 --> 00:39:33,066
Napätie. Nemusíme však

594
00:39:33,669 --> 00:39:36,745
uvažovať o súkromnom privlastňovaní.

595
00:39:37,429 --> 00:39:42,478
Ak je zlato peňažným tovarom, ak je

596
00:39:42,919 --> 00:39:46,976
tým tovarom, ktorý je
v strede všetkého tohto,

597
00:39:47,489 --> 00:39:50,581
kto sú potom výrobcovia zlata?

598
00:39:51,409 --> 00:39:55,420
Koncom 60. rokov 20. storočia
došlo k zaujímavému momentu,

599
00:39:55,519 --> 00:39:59,571
keď dvoma najväčšími producentmi
zlata na svetovom trhu

600
00:40:00,039 --> 00:40:06,058
boli ZSSR a Juhoafrická republika.

601
00:40:06,229 --> 00:40:11,267
Kapitalizmus z toho
nebol veľmi nadšený.

602
00:40:11,609 --> 00:40:14,625
Totiž,

603
00:40:14,769 --> 00:40:19,803
ZSSR a Juhoafrická republika mohli
úplne rozhodiť ponuku zlata,

604
00:40:20,109 --> 00:40:24,410
napríklad mohli zahltiť trh
alebo urobiť niečo iné.

605
00:40:24,041 --> 00:40:25,097
Takže v tomto zmysle

606
00:40:25,097 --> 00:40:29,776
jedným z dôvodov, mnohých
dôvodov, prečo sa prešlo

607
00:40:30,649 --> 00:40:34,681
na nekovovú

608
00:40:34,969 --> 00:40:40,014
peňažnú základňu
v 70. rokoch, bolo to, že

609
00:40:40,419 --> 00:40:47,419
mocnosti vo Washingtone,
Londýne, Tokiu atď. sa rozhodli,

610
00:40:47,889 --> 00:40:51,926
že zlato nemôže
zostať tým základom,

611
00:40:52,259 --> 00:40:53,327
nemôže ním zostať,

612
00:40:53,939 --> 00:40:57,964
vzhľadom na politickú zodpovednosť, ktorá s tým súvisí.
Takže tieto protirečenia, o ktorých tu Marx hovorí,

613
00:40:58,189 --> 00:41:02,194
môžu vypuknúť

614
00:41:02,239 --> 00:41:05,311
rôznymi spôsobmi.

615
00:41:05,959 --> 00:41:09,032
Kto ovláda peňažnú zásobu? Kto ovláda
tieto úžitkové hodnoty? Aké sú

616
00:41:09,689 --> 00:41:11,706
podmienky práce?

617
00:41:11,859 --> 00:41:12,905
Čo sa stane,

618
00:41:13,319 --> 00:41:16,336
ako sa to stalo v roku 1848,
keď bolo objavené

619
00:41:16,489 --> 00:41:18,565
kalifornské zlato,

620
00:41:19,249 --> 00:41:22,347
keď nastane prílev zlata
na svetový trh? Čo sa stalo,

621
00:41:23,229 --> 00:41:24,317
keď Španieli prišli

622
00:41:25,109 --> 00:41:28,194
do Južnej Ameriky, ukradli Inkom
všetok zlato atď.

623
00:41:28,959 --> 00:41:31,962
a zaplavili Európu zlatom

624
00:41:32,259 --> 00:41:36,355
v 16. a 17. storočí, čo viedlo
k obrovskej inflácii? Inými slovami,

625
00:41:37,219 --> 00:41:41,263
fakt, že určitý tovar

626
00:41:41,659 --> 00:41:45,672
má túto schopnosť byť
všeobecným ekvivalentom,

627
00:41:45,789 --> 00:41:47,888
so všetkými tými osobitosťami,

628
00:41:48,779 --> 00:41:49,873
vedie k problémom.

629
00:41:50,719 --> 00:41:54,670
Je to akoby jednoduchý vzťah
medzi zvláštnym a všeobecným,

630
00:41:54,067 --> 00:41:55,866
pričom to zvláštne

631
00:41:56,469 --> 00:42:01,505
predstavuje mieru všeobecného.

632
00:42:01,829 --> 00:42:03,841
Napätie, protirečenia,

633
00:42:03,949 --> 00:42:07,953
peňažné protirečenia – Marxova
analýza je toho neskôr plná.

634
00:42:07,989 --> 00:42:09,910
Tu len vytvára

635
00:42:09,091 --> 00:42:13,610
určité základy.

636
00:42:14,429 --> 00:42:16,433
Na strane 65

637
00:42:16,469 --> 00:42:21,555
si všíma niečo, čo je tiež veľmi
dôležité, pokiaľ ide o výmenu.

638
00:42:22,329 --> 00:42:25,421
Veľmi rád cituje Aristotela.

639
00:42:26,249 --> 00:42:31,290
A všíma si, že Aristoteles hovorí:

640
00:42:31,659 --> 00:42:34,724
Ak sa dve veci vymieňajú,

641
00:42:35,309 --> 00:42:37,352
musí byť v tejto výmene

642
00:42:37,739 --> 00:42:40,771
nejaký ekvivalent.

643
00:42:41,059 --> 00:42:48,059
Aristoteles si všimol, že výmena
predpokladá ekvivalentnosť.

644
00:42:49,799 --> 00:42:53,850
Ale nepoznal teóriu pracovnej hodnoty.

645
00:42:54,309 --> 00:42:57,408
Prečo? Pre otroctvo.

646
00:42:58,299 --> 00:43:01,302
Neexistoval žiadny slobodný trh práce atď.

647
00:43:01,329 --> 00:43:04,860
Aristoteles si teda všimol niečo
veľmi dôležité o povahe výmeny,

648
00:43:04,086 --> 00:43:06,132
o povahe ekonomík,

649
00:43:07,032 --> 00:43:10,951
a to je princíp ekvivalentnosti.

650
00:43:11,239 --> 00:43:14,298
Neznamenalo to, že aj ľudia sú si rovní, ekvivalentní,
ale že niekde v tom systéme existuje akýsi princíp,

651
00:43:14,829 --> 00:43:17,923
ktorý hovorí, že toto
je ekvivalentom tohto.

652
00:43:18,769 --> 00:43:20,500
A tento princíp ekvivalentnosti

653
00:43:20,005 --> 00:43:27,005
je čosi, čo bude veľmi
dôležité pre fungovanie trhov.

654
00:43:28,839 --> 00:43:30,863
Takže Aristoteles,
na strane 65, hovorí:

655
00:43:31,079 --> 00:43:35,079
„Výmena nie je možná bez rovnosti,
ale rovnosť nie je možná

656
00:43:35,079 --> 00:43:40,106
bez vzájomnej merateľnosti.“

657
00:43:40,349 --> 00:43:41,405
To je čosi,

658
00:43:41,909 --> 00:43:50,000
čo je veľmi dôležité
pre fungovanie trhov.

659
00:43:53,599 --> 00:43:54,643
Ide teraz o to,

660
00:43:55,039 --> 00:43:59,124
že čím viac sa
všeobecný ekvivalent

661
00:43:59,889 --> 00:44:03,952
stáva súčasťou tohto
argumentu, deje sa to…

662
00:44:04,519 --> 00:44:11,519
– a Marx na to poukazuje znova
na strane 66 dole –

663
00:44:14,009 --> 00:44:20,055
že: „Vnútorný protiklad úžitkovej
hodnoty a hodnoty, skrytý v tovare,

664
00:44:20,469 --> 00:44:25,484
sa teda prejavuje vo vonkajšom
protiklade, t. j. vo vzťahu

665
00:44:25,619 --> 00:44:28,685
dvoch tovarov; v tomto
vzťahu ten tovar,

666
00:44:29,279 --> 00:44:33,301
ktorého hodnota sa má vyjadriť, vystupuje
bezprostredne len ako úžitková hodnota,

667
00:44:33,499 --> 00:44:35,190
naproti tomu druhý tovar,

668
00:44:35,019 --> 00:44:41,628
v ktorom sa hodnota vyjadruje, vystupuje
bezprostredne len ako výmenná hodnota.“

669
00:44:41,799 --> 00:44:43,888
Tu vidíme

670
00:44:44,689 --> 00:44:47,763
počiatky vzniku niečoho,
čo bude veľmi

671
00:44:48,429 --> 00:44:50,464
dôležité v celom argumente.

672
00:44:50,779 --> 00:44:52,860
Vnútorný protiklad

673
00:44:53,589 --> 00:44:55,648
tovaru,

674
00:44:56,179 --> 00:44:59,202
protiklad úžitkovej
hodnoty a hodnoty,

675
00:44:59,409 --> 00:45:03,436
sa nakoniec vyjadrí vo
vonkajšom protiklade medzi

676
00:45:03,679 --> 00:45:04,738
svetom tovarov

677
00:45:05,269 --> 00:45:09,363
a svetom peňazí.

678
00:45:10,209 --> 00:45:12,240
Tieto dva svety

679
00:45:12,519 --> 00:45:15,530
sa zrazu oddelia.

680
00:45:15,629 --> 00:45:20,654
A keďže sa oddelia, občas
sa môžu stať nepriateľskými.

681
00:45:20,879 --> 00:45:24,910
Inými slovami: od vnútorného
protikladu prechádzame

682
00:45:24,091 --> 00:45:24,780
k vonkajšiemu protikladu,

683
00:45:25,599 --> 00:45:34,602
ktorý má potenciál
antagonizmu.

684
00:45:39,619 --> 00:45:45,625
Celý príbeh sa končí tým,

685
00:45:45,679 --> 00:45:50,695
ako sa rozšírená forma hodnoty

686
00:45:50,839 --> 00:45:56,905
mení na všeobecný ekvivalent.

687
00:45:57,499 --> 00:46:01,544
A tak sa peniaze stávajú

688
00:46:01,949 --> 00:46:04,046
vyjadrením,

689
00:46:04,919 --> 00:46:08,970
peňažný tovar sa stáva
vyjadrením hodnoty.

690
00:46:09,429 --> 00:46:13,495
Na strane 72, v prvej polovici, píše:

691
00:46:14,089 --> 00:46:14,168
„Napokon

692
00:46:14,879 --> 00:46:19,891
jeden osobitný druh tovaru nadobúda
všeobecnú ekvivalentnú formu,

693
00:46:19,999 --> 00:46:24,034
pretože všetky ostatné tovary robia z neho
materiál pre svoju jednotnú, všeobecnú

694
00:46:24,349 --> 00:46:28,420
formu hodnoty.“

695
00:46:29,059 --> 00:46:33,123
Všimnite si nasledujúcu vetu: „Lenže v tej istej
miere, v akej sa vôbec vyvíja forma hodnoty,

696
00:46:33,699 --> 00:46:37,746
vyvíja sa aj protiklad medzi jej obidvoma pólmi,

697
00:46:38,169 --> 00:46:45,169
medzi relatívnou formou hodnoty
a ekvivalentnou formou.“

698
00:46:45,679 --> 00:46:47,742
A tak sa dostávame k poslednej časti

699
00:46:48,309 --> 00:46:50,394
o peňažnej forme.

700
00:46:51,159 --> 00:46:52,240
Pozreli sme sa teda

701
00:46:52,969 --> 00:46:55,028
na spôsob,

702
00:46:55,559 --> 00:46:59,578
akým sa konkrétne a abstraktné
stretáva vo výmene,

703
00:46:59,749 --> 00:47:02,777
ako sa relatívna a ekvivalentná forma hodnoty

704
00:47:03,029 --> 00:47:04,085
vyvíjajú

705
00:47:04,589 --> 00:47:10,635
a vytvárajú peňažný tovar.

706
00:47:11,049 --> 00:47:14,073
To nás vedie k fetišizmu,

707
00:47:14,289 --> 00:47:21,289
ale dajme si najprv otázky k tejto
a predchádzajúcej časti.

708
00:47:21,289 --> 00:47:24,289
» ŠTUDENT: Hovorili ste,
že sa na to dá pozerať

709
00:47:24,289 --> 00:47:27,289
ako na logický argument,
alebo ako na historický argument.

710
00:47:27,289 --> 00:47:35,289
Zaujímavé je, že niektorí tento prístup
uplatnili na historickú analýzu

711
00:47:35,289 --> 00:47:41,289
a prišli s koncepciou kontingencie
a kodifikácie, podľa ktorej sa kapitalizmus

712
00:47:41,289 --> 00:47:48,289
vyvíja ako séria náhod, ktoré sa kodifikujú.
A potom je tu otázka vedomia.

713
00:47:48,289 --> 00:47:54,289
V tejto súvislosti mi napadá pojem
formy, ktorá je adekvátna obsahu,

714
00:47:54,289 --> 00:48:01,289
a čo potom možno povedať o spoločenských
vzťahoch v kapitalizme,

715
00:48:01,289 --> 00:48:07,890
v ktorom sa vyjadrenia stelesňujú
vo veciach, ktoré sú protirečivé,

716
00:48:07,089 --> 00:48:15,089
napríklad ako vyjadrenie hodnoty je protirečivé,
lebo sa vyjadruje v úžitkovej hodnote niečoho.

717
00:48:15,089 --> 00:48:22,089
Ako to súvisí s myšlienkou, že pravda
je zhoda reprezentácie a samotnej veci,

718
00:48:22,089 --> 00:48:26,166
znamená to, že ide o akési
absurdity v spoločnosti?

719
00:48:27,066 --> 00:48:30,139
» DAVID HARVEY: Nie, nie sú to absurdity,
v tom zmysle, že Marx neustále hovorí

720
00:48:31,039 --> 00:48:35,608
o zvnútornení protirečení.

721
00:48:35,959 --> 00:48:41,961
A toto zvnútornenie protirečenia
vedie k ďalším protirečeniam.

722
00:48:42,159 --> 00:48:44,214
A ide o tieto napätia, ktoré…

723
00:48:44,709 --> 00:48:49,775
Tu sa celý argument
dosť komplikuje,

724
00:48:50,369 --> 00:48:51,403
a nechcel by som

725
00:48:51,709 --> 00:48:56,804
do toho teraz zachádzať,
ale ide o to,

726
00:48:57,659 --> 00:49:00,420
či hovoríme len o Marxovom

727
00:49:00,042 --> 00:49:03,051
spôsobe reprezentácie.

728
00:49:03,429 --> 00:49:09,466
Ide len o to, že Marx hovorí o protirečeniach v jazyku?
Alebo je reč o skutočných protirečeniach, ktoré naozaj existujú?

729
00:49:09,799 --> 00:49:10,881
Už som naznačil,

730
00:49:11,619 --> 00:49:14,693
že sa mi zdá fascinujúce,
ako Marx

731
00:49:15,359 --> 00:49:19,381
v tejto kapitole ukazuje
protirečenie v peňažnej forme.

732
00:49:19,579 --> 00:49:22,661
A keď sa na to pozerám a kladiem si
otázku, prečo sa zlatý štandard

733
00:49:23,399 --> 00:49:26,780
v 60. rokoch zrušil,
pomyslím si –

734
00:49:26,078 --> 00:49:30,094
tá Marxova analýza skutočne
pomáha niečo z toho pochopiť.

735
00:49:30,094 --> 00:49:35,533
A myslím si, že to protirečenie bolo v tomto
prípade veľmi reálne, to tvrdí aj literatúra.

736
00:49:36,379 --> 00:49:38,830
Bola tu nervozita z moci,
ktorú mali k dispozícii

737
00:49:38,083 --> 00:49:41,662
ZSSR a Juhoafrická republika.

738
00:49:42,409 --> 00:49:45,418
Takže

739
00:49:46,309 --> 00:49:50,335
vzťah medzi Marxovou argumentáciou
a realitou okolo nás,

740
00:49:50,569 --> 00:49:53,645
a napätím v našich životoch,
je vždy zložitý

741
00:49:54,329 --> 00:49:56,330
a treba si to samostatne premyslieť.

742
00:49:56,339 --> 00:49:59,434
Treba si to samostatne premyslieť.
Ale ide tu

743
00:50:00,289 --> 00:50:02,323
o logický argument, v ktorom

744
00:50:02,629 --> 00:50:06,685
hovorí o spôsobe, akým sa tieto
protirečenia zvnútorňujú.

745
00:50:07,189 --> 00:50:10,236
V niečom, čo nazývame peniaze.
Ale čo sú peniaze?

746
00:50:10,659 --> 00:50:12,746
To je veľmi zaujímavá otázka.
Koľkí z vás sa nad tým niekedy zamysleli?

747
00:50:13,529 --> 00:50:16,581
Čo sú peniaze? Kde sa vzali?

748
00:50:17,049 --> 00:50:21,138
A keď si prečítate Dickensovu knihu
Dombey a syn,

749
00:50:21,939 --> 00:50:24,690
kde malý Paul zomiera a pýta sa,

750
00:50:24,069 --> 00:50:26,598
Ocko, čo sú peniaze?

751
00:50:27,219 --> 00:50:31,304
A pán Dombey, veľký podnikateľ,
mu nevie odpovedať.

752
00:50:32,069 --> 00:50:36,150
A matka malého Paula zomrela. Tak sa
pýta, či ju môžu peniaze vrátiť späť.

753
00:50:36,879 --> 00:50:38,883
A pán Dombey nevie,
čo má povedať.

754
00:50:39,279 --> 00:50:42,320
Čo sú peniaze? Čo to je?

755
00:50:42,689 --> 00:50:48,130
Máme ich stále pri sebe, stále ich
používame, ale sú hlboko protirečivé.

756
00:50:48,013 --> 00:50:53,222
Aj pokiaľ ide o náš vzťah
k nim, pokiaľ ide o fetiš.

757
00:50:53,339 --> 00:50:57,405
Aj ja sa niekedy zobudím
a idem sa pozrieť, čo sa deje

758
00:50:57,999 --> 00:51:00,390
s akciami v mojom
penzijnom fonde…

759
00:51:00,039 --> 00:51:04,008
Takže existuje niečo ako
fetiš, a čo to je? Poznáte to –

760
00:51:04,359 --> 00:51:06,381
Dvojpercentný výnos, skvelé!

761
00:51:06,579 --> 00:51:10,662
Alebo: nie, kleslo to o desať, panebože!
Vlastne mám protikladný vzťah

762
00:51:11,409 --> 00:51:15,720
k pádom akciového trhu.
Z politického hľadiska ma to teší.

763
00:51:15,072 --> 00:51:17,401
Z osobného hľadiska je to hrozné,

764
00:51:18,049 --> 00:51:20,087
lebo môžem prísť o úspory.

765
00:51:20,429 --> 00:51:23,515
Takže takéto protirečenia a napätia
sú v našich životoch neustále.

766
00:51:24,289 --> 00:51:27,346
Treba o nich asi rozmýšľať.

767
00:51:27,859 --> 00:51:30,915
Jedna zo zaujímavých vecí na tejto
časti je, že je napísaná úplne

768
00:51:31,419 --> 00:51:33,461
odlišným štýlom.

769
00:51:33,839 --> 00:51:37,867
V tretej časti 1. kapitoly
píše Marx ako účtovník,

770
00:51:38,119 --> 00:51:41,144
toto sa rovná tamtomu
a tak ďalej.

771
00:51:43,359 --> 00:51:45,422
Tu nás zase čaká Marx,

772
00:51:45,989 --> 00:51:50,065
ktorý hovorí

773
00:51:50,749 --> 00:51:51,460
o záhadách,

774
00:51:51,046 --> 00:51:56,205
vlkolakoch a tak ďalej.

775
00:51:56,619 --> 00:51:59,646
Ide o veľmi odlišný štýl.

776
00:51:59,889 --> 00:52:03,931
Jedným z dôsledkov toho bolo,

777
00:52:04,309 --> 00:52:09,313
že mnohí túto časť
považovali za čosi navyše

778
00:52:09,349 --> 00:52:10,437
ako nejakú

779
00:52:11,229 --> 00:52:13,680
odbočku, niečo vedľajšie.

780
00:52:13,068 --> 00:52:16,164
A preto to neberú veľmi vážne,

781
00:52:17,064 --> 00:52:19,150
keď hovoria o všeobecnej teórii,

782
00:52:20,005 --> 00:52:23,004
ktorú Marx predkladá v Kapitáli.
Iná časť ľudí zase

783
00:52:23,499 --> 00:52:27,501
neberie veľký ohľad na tú
všeobecnú teóriu a chápe časť

784
00:52:27,519 --> 00:52:29,533
o fetišizme ako zlatý klinec,

785
00:52:29,659 --> 00:52:31,694
zlatú baňu

786
00:52:32,009 --> 00:52:34,043
a rozširujú ju na veľkú
spoločensko-literárnu

787
00:52:34,349 --> 00:52:35,405
teóriu a podobne.

788
00:52:35,909 --> 00:52:39,932
Myslím si, že je
veľmi dôležité,

789
00:52:40,139 --> 00:52:44,202
že Marx túto časť vložil do druhého vydania Kapitálu
z pôvodného dodatku, podobne ako tretiu časť o forme hodnoty.

790
00:52:44,769 --> 00:52:48,660
Prepísal tieto časti a v druhom vydaní ich
dal do prvej kapitoly, čo bol z jeho strany

791
00:52:48,066 --> 00:52:49,555
vedomé rozhodnutie.

792
00:52:50,149 --> 00:52:54,210
Hovorí to tiež niečo
o Marxovej technike,

793
00:52:54,759 --> 00:52:57,838
že je podľa neho v poriadku,
ak sa menia štýly

794
00:52:58,549 --> 00:53:01,594
v závislosti od témy.

795
00:53:01,999 --> 00:53:08,006
Marxov štýl zodpovedá tomu,
čo chce povedať.

796
00:53:08,699 --> 00:53:11,330
Jednou z otázok,
ktoré si musíme položiť,

797
00:53:11,033 --> 00:53:12,262
je: Akú úlohu

798
00:53:12,559 --> 00:53:14,642
táto časť hrá

799
00:53:15,389 --> 00:53:19,392
v Marxovej argumentácii ako takej?
Túto úlohu, myslím,

800
00:53:19,689 --> 00:53:22,712
odhalili už zmienky o tom,

801
00:53:22,919 --> 00:53:25,921
ako sa veci skrývajú,

802
00:53:26,119 --> 00:53:30,130
ako sa veci stávajú záhadnými,

803
00:53:30,013 --> 00:53:32,112
ako sú veci prekryté,

804
00:53:32,229 --> 00:53:34,296
ako nevidíme, čo sa skutočne deje,

805
00:53:34,899 --> 00:53:37,992
aké zložité protirečivé vzťahy

806
00:53:38,829 --> 00:53:42,920
existujú medzi peňažnou formou s jej konkrétnymi
vlastnosťami a funkciou všeobecného ekvivalentu,

807
00:53:43,739 --> 00:53:45,780
ktorú má plniť.

808
00:53:45,078 --> 00:53:47,957
Takže takéto vzťahy

809
00:53:48,659 --> 00:53:52,662
už máme pred sebou a tu
sa stávajú predmetom záujmu,

810
00:53:52,959 --> 00:53:58,015
podobne ako iné časti skladačky.
Tu sa sústredíme na tieto vzťahy.

811
00:53:58,519 --> 00:54:02,574
Myšlienky, ktoré boli predtým latentné,
sa zrazu stávajú hlavným

812
00:54:03,069 --> 00:54:05,075
predmetom argumentácie.

813
00:54:05,129 --> 00:54:07,222
To, čo tu Marxa zaujíma,

814
00:54:08,059 --> 00:54:12,390
sú dve veci.

815
00:54:12,039 --> 00:54:16,318
Po prvé, Marx predkladá

816
00:54:16,669 --> 00:54:19,733
pojem fetišového charakteru tovarov,

817
00:54:20,309 --> 00:54:21,388
v ktorom ide o to, že

818
00:54:22,099 --> 00:54:26,640
bežná, zmyslami vnímateľná vec

819
00:54:26,064 --> 00:54:30,093
sa premieňa na niečo,
ako hovorí na strane 75,

820
00:54:30,669 --> 00:54:33,761
čo je „zmyslovo nadzmyslové“.

821
00:54:34,589 --> 00:54:36,657
Niečo, čo,

822
00:54:37,269 --> 00:54:44,269
na strane 76, je „zmyslovo nadzmyslová
vec čiže spoločenská vec“.

823
00:54:48,759 --> 00:54:51,822
Tajuplný charakter tovaru,

824
00:54:52,389 --> 00:54:54,475
ako hovorí,

825
00:54:55,249 --> 00:55:01,251
vychádza z jeho spoločenského charakteru.

826
00:55:01,449 --> 00:55:05,508
Na strane 75 píše, že „Tajuplnosť
tovarovej formy spočíva teda

827
00:55:06,039 --> 00:55:07,107
jednoducho v tom,

828
00:55:07,719 --> 00:55:11,772
že ľuďom odráža spoločenský
charakter ich práce

829
00:55:12,249 --> 00:55:16,250
ako predmetný charakter samých produktov
práce, ako spoločenské prírodné vlastnosti

830
00:55:16,349 --> 00:55:19,374
týchto vecí.“

831
00:55:19,599 --> 00:55:21,900
A o čosi nižšie:

832
00:55:21,009 --> 00:55:22,818
„V tomto prípade iba určitý

833
00:55:23,709 --> 00:55:27,735
spoločenský vzťah
medzi samými ľuďmi

834
00:55:27,969 --> 00:55:30,995
nadobúda v ich očiach
fantazmagorickú formu

835
00:55:31,229 --> 00:55:34,315
vzťahu medzi vecami.“

836
00:55:35,089 --> 00:55:37,186
A potom robí krátku
odbočku k náboženstvu,

837
00:55:38,059 --> 00:55:41,071
a hovorí: „Toto nazývam fetišizmom,

838
00:55:41,179 --> 00:55:43,620
ktorý sa prilepí na produkty práce,

839
00:55:43,062 --> 00:55:45,971
len čo sa vyrábajú ako tovary,

840
00:55:46,529 --> 00:55:50,582
a je teda neoddeliteľný
od tovarovej výroby.“

841
00:55:51,059 --> 00:55:55,144
Táto neoddeliteľnosť od tovarovej
výroby je mimoriadne dôležitá.

842
00:55:55,909 --> 00:55:57,978
Hovorí, že fetišizmus nie je niečo,

843
00:55:58,599 --> 00:56:01,601
čoho sa môžete len tak zbaviť.

844
00:56:01,619 --> 00:56:03,715
Nie je to záležitosť vedomia,

845
00:56:04,579 --> 00:56:06,626
je to záležitosť

846
00:56:07,049 --> 00:56:09,052
niečoho, čo je hlboko zakorenené
v spôsobe,

847
00:56:09,349 --> 00:56:12,422
akým sa tovary vyrábajú a vymieňajú.

848
00:56:13,079 --> 00:56:14,087
A ďalej,

849
00:56:14,879 --> 00:56:16,450
na strane 76

850
00:56:16,045 --> 00:56:20,034
je táto kľúčová pasáž:

851
00:56:20,439 --> 00:56:24,453
„Čiže súkromné práce sa
naozaj uplatnia ako

852
00:56:24,579 --> 00:56:27,627
články úhrnnej
spoločenskej práce

853
00:56:28,059 --> 00:56:33,110
len na základe vzťahov, do ktorých
výmena stavia produkty práce

854
00:56:33,569 --> 00:56:36,662
a prostredníctvom nich
aj výrobcov.

855
00:56:37,499 --> 00:56:39,553
Pret sa výrobcom

856
00:56:40,039 --> 00:56:43,000
spoločenské vzťahy
ich súkromných prác

857
00:56:43,000 --> 00:56:48,159
javia ako to, čím sú“,
toto je dôležité: to, čím sú,

858
00:56:48,159 --> 00:56:52,240
„t. j. nie ako bezprostredne spoločenské
vzťahy osôb v ich prácach samých,

859
00:56:52,969 --> 00:56:56,026
ale naopak ako
vecné vzťahy osôb

860
00:56:56,539 --> 00:57:03,539
a spoločenské vzťahy vecí.“

861
00:57:08,509 --> 00:57:12,576
V istom zmysle je ten
argument pomerne jednoduchý.

862
00:57:13,179 --> 00:57:16,900
Ľudia sa v kapitalizme
k sebe nevzťahujú

863
00:57:16,009 --> 00:57:18,658
priamo ako ľudské bytosti.

864
00:57:19,549 --> 00:57:22,616
Vzťahujú sa k sebe prostredníctvom
množstva produktov,

865
00:57:23,219 --> 00:57:31,255
ktoré nachádzajú na trhu.

866
00:57:31,579 --> 00:57:36,656
Ale keď ideme na trh a spýtame sa:
Prečo toto stojí dvakrát toľko, ako tamto?,

867
00:57:37,349 --> 00:57:41,424
to, s čím tu máme do činenia,
je vyjadrenie spoločenského vzťahu,

868
00:57:42,099 --> 00:57:45,125
ktorý má podľa Marxa
čosi spoločné

869
00:57:45,359 --> 00:57:51,365
s hodnotou, so spoločensky
nutným pracovným časom.

870
00:57:51,419 --> 00:57:55,491
Aké to má dôsledky?

871
00:57:56,139 --> 00:57:59,232
Je ich niekoľko.

872
00:58:00,069 --> 00:58:01,133
Po prvé,

873
00:58:01,709 --> 00:58:05,723
nevieme nič o

874
00:58:05,849 --> 00:58:07,907
podmienkach práce,

875
00:58:08,429 --> 00:58:13,435
v ktorých pracovali ľudia,
aby sme mali čo jesť na raňajky.

876
00:58:13,489 --> 00:58:15,517
Nemáme to odkiaľ vedieť.

877
00:58:15,769 --> 00:58:18,845
Je to príliš komplikované, príliš
rozvetvené, príliš vzdialené.

878
00:58:19,529 --> 00:58:22,596
A keď zohľadníte vstupy, ktoré sú potrebné
na výrobu vstupov, potrebných na výrobu vstupov…

879
00:58:23,199 --> 00:58:27,228
Uhlie, z ktorého sa vyrába oceľ,
z ktorej sa robí traktor, ktorý sa používa…

880
00:58:27,489 --> 00:58:33,534
Milióny a milióny a milióny ľudí
takto súvisia s našimi raňajkami.

881
00:58:33,939 --> 00:58:36,440
Vzniká tak veľká otázka:

882
00:58:36,044 --> 00:58:38,673
Kde sa tieto raňajky berú?

883
00:58:39,069 --> 00:58:42,161
Svoj kurz o úvode do geografie

884
00:58:42,989 --> 00:58:46,078
som zvykol začať otázkou:
Kde sa berú vaše raňajky?

885
00:58:46,879 --> 00:58:47,680
Máte čas

886
00:58:47,068 --> 00:58:48,737
na rozmyslenie.

887
00:58:49,349 --> 00:58:54,417
Prvá odpoveď znela: Kúpil som ich v obchode.
Tak to teda nie, skúste ísť trochu ďalej.

888
00:58:55,029 --> 00:58:58,043
Čo viete o ľuďoch, ktorí to vyrobili?
A kým prišiel tretí týždeň kurzu,

889
00:58:58,169 --> 00:59:04,257
študenti hovorili: Dnes som
radšej ani neraňajkoval.

890
00:59:05,049 --> 00:59:10,056
Myslím, že sa v nich zrazu
objavil pocit viny,

891
00:59:10,119 --> 00:59:13,134
a typickou reakciou je
urobiť niečo také.

892
00:59:13,269 --> 00:59:16,348
Každopádne, ide tu o to,

893
00:59:17,059 --> 00:59:18,137
že spoločenské vzťahy

894
00:59:18,839 --> 00:59:20,891
vecí

895
00:59:21,359 --> 00:59:26,372
sprostredkúvajú naše vzťahy medzi
ľuďmi a všetko čo sa deje.

896
00:59:26,489 --> 00:59:27,577
Marx síce netvrdí to, čo poviem,

897
00:59:28,369 --> 00:59:33,160
ale mal som napríklad spor

898
00:59:33,016 --> 00:59:37,039
s nábožnými ľuďmi, ktorí trvajú
na morálnom správaní a hovoria,

899
00:59:37,039 --> 00:59:41,268
že vždy ide o vzťah človeka k človeku,
byť dobrý k blížnemu,

900
00:59:41,619 --> 00:59:42,440
k susedovi,

901
00:59:42,044 --> 00:59:45,513
pomôcť človeku na ulici
a tak podobne.

902
00:59:45,909 --> 00:59:48,996
A ja im na to poviem, dobre, ale čo s tými
ľuďmi, vďaka ktorým máte na stole raňajky?

903
00:59:49,779 --> 00:59:52,870
Akú morálnu zodpovednosť máte voči
nim? A odpoveď je vždy: Nie,

904
00:59:53,689 --> 00:59:56,743
to ma nezaujíma.
Lenže práve tu je

905
00:59:57,229 --> 01:00:00,278
naše spoločenské spojenie
so svetom práce.

906
01:00:00,719 --> 01:00:04,785
A je veľmi zložité zistiť, ako to
funguje. Len občas sa dozvieme,

907
01:00:05,379 --> 01:00:08,422
poznáte to, že

908
01:00:08,809 --> 01:00:12,890
určitý produkt sa vyrába v otrasných
podmienkach, treba ho bojkotovať,

909
01:00:12,089 --> 01:00:13,618
alebo bojkotovať iný produkt.

910
01:00:14,419 --> 01:00:15,506
Ale vidíte,

911
01:00:16,289 --> 01:00:20,344
aký strašne komplikovaný
tento svet je.

912
01:00:20,839 --> 01:00:27,839
A ako trhový systém, najmä v peňažnom
tovare, pred nami skrýva toľko

913
01:00:27,959 --> 01:00:32,038
toho, čo sa deje
vo svete okolo nás.

914
01:00:32,749 --> 01:00:36,750
Preto Marx začína
tým, že hovorí,

915
01:00:36,075 --> 01:00:41,794
že musíme konfrontovať spôsob,
akým tento svet funguje.

916
01:00:42,469 --> 01:00:46,486
A uvedomiť si, že sa
to pred nami zakrýva

917
01:00:46,639 --> 01:00:52,722
v dôsledku toho,
ako funguje trh.

918
01:00:53,469 --> 01:00:55,522
Pritom sa

919
01:00:55,999 --> 01:00:59,053
Marx vracia

920
01:00:59,539 --> 01:01:01,890
k myšlienke,

921
01:01:01,089 --> 01:01:03,428
že tovary sú objektívne,

922
01:01:04,229 --> 01:01:06,320
že síce existujú,

923
01:01:07,139 --> 01:01:09,164
ale nemôžete ísť do obchodu

924
01:01:09,389 --> 01:01:12,750
a pozrieť sa na hlávkový šalát
a zistiť, či bol vyrobený

925
01:01:12,075 --> 01:01:17,794
v podmienkach vykorisťovania
alebo inak, to sa jednoducho nedá.

926
01:01:18,469 --> 01:01:23,010
Nijako to nezistíte. A ak
dôjde k bojkotu grepov

927
01:01:23,001 --> 01:01:23,820
z jednej krajiny,

928
01:01:23,829 --> 01:01:25,878
zrazu zistíte, že
sa na trhu objavia

929
01:01:26,319 --> 01:01:30,373
grepy z úplne inej krajiny.

930
01:01:30,859 --> 01:01:32,868
Marx pokračuje ďalej

931
01:01:32,949 --> 01:01:34,949
a hovorí:

932
01:01:34,949 --> 01:01:38,970
Musíme pochopiť, píše na strane 77,
že „Ľudia teda nedávajú produkty

933
01:01:39,159 --> 01:01:43,160
svojej práce do vzájomného
vzťahu ako hodnoty,

934
01:01:43,169 --> 01:01:47,250
lebo v týchto veciach vidia
len čisto vecné obaly rovnorodej

935
01:01:47,979 --> 01:01:48,074
ľudskej práce.

936
01:01:48,929 --> 01:01:50,938
Naopak.

937
01:01:51,019 --> 01:01:53,093
Tým, že svoje rozličné výrobky

938
01:01:53,759 --> 01:01:55,910
dávajú vo výmene
na roveň ako hodnoty,

939
01:01:55,091 --> 01:01:58,620
dávajú vzájomne na roveň
svoje rôzne práce ako ľudskú prácu.

940
01:01:59,439 --> 01:02:03,533
Nevedia o tom, ale robia to.
Hodnota teda nemá napísané na čele,

941
01:02:04,379 --> 01:02:05,400
čím je.

942
01:02:05,589 --> 01:02:08,410
Naopak, hodnota premieňa
každý produkt práce

943
01:02:08,041 --> 01:02:10,590
na spoločenský hieroglyf.“

944
01:02:10,959 --> 01:02:12,970
Neskôr sa, ako hovorí,

945
01:02:12,097 --> 01:02:15,906
pokúšame rozlúštiť
tento hieroglyf.

946
01:02:16,779 --> 01:02:21,380
Ale: „Neskorší vedecký objav, že
pokiaľ sú produkty práce hodnotami,

947
01:02:21,038 --> 01:02:24,957
sú iba vecným vyjadrením ľudskej
práce vynaloženej na ich výrobu,

948
01:02:25,299 --> 01:02:29,300
je epochálny v dejinách
vývoja ľudstva,

949
01:02:29,399 --> 01:02:33,437
ale vôbec neporušuje
predmetné zdanie

950
01:02:33,779 --> 01:02:36,838
spoločenského charakteru práce.“

951
01:02:37,369 --> 01:02:42,408
Znova je tu reč o zovšeobecnení
výmenného procesu,

952
01:02:42,759 --> 01:02:43,781
na globálny

953
01:02:43,979 --> 01:02:48,982
svet tovarov, globálnu štruktúru.

954
01:02:49,279 --> 01:02:53,285
Znova sa vracia k myšlienke,
že hodnota nechodí po svete

955
01:02:53,339 --> 01:02:55,395
a nerozpráva o sebe, čo je.

956
01:02:55,899 --> 01:03:00,922
Hodnota vzniká, ako aj pojem hodnoty
vzniká, zo všetkých týchto procesov.

957
01:03:01,129 --> 01:03:04,210
Nepredchádza im, vzniká z nich.

958
01:03:04,939 --> 01:03:06,948
A hodnotový vzťah je
čosi, čo sa vyrába

959
01:03:07,839 --> 01:03:12,895
špecificky v rámci
kapitalistickej spoločnosti.

960
01:03:13,399 --> 01:03:16,475
A až v kapitalistickej spoločnosti

961
01:03:17,159 --> 01:03:21,190
vznikla teória
pracovnej hodnoty.

962
01:03:21,469 --> 01:03:22,534
Jedným z prvých mysliteľov,

963
01:03:23,119 --> 01:03:28,123
ktorí prišli s určitou verziou
teórie pracovnej hodnoty, bol Hobbes.

964
01:03:28,159 --> 01:03:33,215
Od neho sa odvíja celá línia, Locke, Hume
a ďalší ľudia, ktorí to rozoberali,

965
01:03:33,719 --> 01:03:34,753
až nakoniec

966
01:03:35,059 --> 01:03:39,064
sa dostávame k teórii pracovnej hodnoty
Adama Smitha a teórii pracovnej hodnoty

967
01:03:39,109 --> 01:03:41,195
Davida Ricarda.

968
01:03:41,969 --> 01:03:45,031
Takže teória pracovnej hodnoty
nie je čosi, čo existovalo vždy.

969
01:03:45,589 --> 01:03:45,658
Vznikla

970
01:03:46,279 --> 01:03:54,000
so vzostupom kapitalizmu. Ale, ako
sme videli, teória pracovnej hodnoty

971
01:03:54,000 --> 01:03:59,059
v klasickej politickej
ekonómii hovorila, že

972
01:03:59,059 --> 01:04:00,061
ide o pracovný čas,

973
01:04:00,079 --> 01:04:04,117
nie spoločensky nutný pracovný čas. Nemali
rozlíšenie konkrétnej a abstraktnej práce,

974
01:04:04,459 --> 01:04:08,498
teda to, o čom Marx už hovoril.

975
01:04:08,849 --> 01:04:12,851
Takže teória pracovnej hodnoty,
resp. jej vzostup, bol spojený

976
01:04:13,049 --> 01:04:18,050
s nástupom epochy buržoázie.

977
01:04:18,059 --> 01:04:20,120
Z toho vyplýva,

978
01:04:20,669 --> 01:04:22,746
že zničenie buržoázneho

979
01:04:23,439 --> 01:04:28,457
hospodárstva, zničenie kapitalizmu,

980
01:04:28,619 --> 01:04:29,697
by si vyžadovalo

981
01:04:30,399 --> 01:04:32,414
vytvoriť alternatívnu
hodnotovú štruktúru,

982
01:04:32,549 --> 01:04:34,605
alternatívny hodnotový systém.

983
01:04:35,109 --> 01:04:39,150
Alebo naopak, ak sa vám nepáči
hodnotový systém kapitalizmu a chcete

984
01:04:39,015 --> 01:04:43,144
niečo iné, potom by ste sa
mali rýchlo stať revolucionárom,

985
01:04:43,279 --> 01:04:46,307
lebo toto je hlavná forma hodnoty,

986
01:04:46,559 --> 01:04:47,613
ktorá pôsobí v našej spoločnosti.

987
01:04:48,099 --> 01:04:52,182
A pôsobí, ako hovorí Marx,
za našimi chrbtami.

988
01:04:52,929 --> 01:04:58,967
Nevidíme ju, nerozumieme
jej dôsledkom.

989
01:04:59,309 --> 01:05:03,324
To vedie k schizofrenickým
formám hodnôt, k dobrým

990
01:05:03,459 --> 01:05:06,510
vzťahom s blížnymi na jednej strane,
ale aj ľahostajnosti k tomu, čo sa deje

991
01:05:06,969 --> 01:05:08,976
na trhu.

992
01:05:09,669 --> 01:05:18,767
Takáto rozpoltenosť.

993
01:05:19,969 --> 01:05:22,971
Ďalej sa dostávame

994
01:05:23,169 --> 01:05:24,262
k niečomu, čo bude

995
01:05:25,099 --> 01:05:26,116
veľmi dôležité

996
01:05:26,269 --> 01:05:28,318
v ďalšej kapitole.

997
01:05:28,759 --> 01:05:31,774
Na strane 78 hore

998
01:05:31,909 --> 01:05:35,971
hovorí

999
01:05:36,529 --> 01:05:41,535
o proporciách, v akých
sa tovary vymieňajú.

1000
01:05:42,129 --> 01:05:47,410
Je zrejmé, že sa tieto
pomery veľmi menia.

1001
01:05:47,041 --> 01:05:51,720
„…veľkosti hodnoty“ „sa ustavične menia
nezávisle od vôle, predvídavosti a konania

1002
01:05:52,089 --> 01:05:55,160
vymieňajúcich osôb.

1003
01:05:55,799 --> 01:05:58,802
Ich vlastný spoločenský pohyb
má pre nich formu pohybu

1004
01:05:59,099 --> 01:06:05,151
vecí, ktorý ich kontroluje, namiesto
toho, aby ho sami konrolovali.“

1005
01:06:05,619 --> 01:06:08,634
Teda výrobcovia.

1006
01:06:08,769 --> 01:06:11,784
Kto ovláda celý systém?

1007
01:06:11,919 --> 01:06:12,994
Výrobcovia?

1008
01:06:13,669 --> 01:06:17,755
Alebo ovláda systém výrobcov?

1009
01:06:18,529 --> 01:06:25,555
Samozrejme, predstava,
že ich ovláda systém,

1010
01:06:25,789 --> 01:06:27,791
nie je len Marxova.

1011
01:06:27,989 --> 01:06:28,995
Mysliteľ, ktorý

1012
01:06:29,589 --> 01:06:32,650
ju najväčšmi presadzoval,
bol Adam Smith,

1013
01:06:33,199 --> 01:06:37,250
ktorý hovoril o
„neviditeľnej ruke trhu“.

1014
01:06:37,709 --> 01:06:41,754
Táto skrytá ruka
trhu riadi veci.

1015
01:06:42,159 --> 01:06:47,177
Jednotlivci by
v správne fungujúcej,

1016
01:06:47,339 --> 01:06:52,347
doknale fungujúcej trhovej spoločnosti
nemali žiadnu kontrolu nad systémom.

1017
01:06:53,139 --> 01:07:00,188
Trh by tu bol
kontrolným mechanizmom.

1018
01:07:00,629 --> 01:07:03,724
A táto skrytá ruka
by nás doviedla až

1019
01:07:04,579 --> 01:07:11,579
do úžasnej kapitalistickej utópie.

1020
01:07:12,809 --> 01:07:14,878
Ale, hovorí Marx,

1021
01:07:15,499 --> 01:07:18,573
v tomto trhovom systéme,

1022
01:07:19,239 --> 01:07:23,290
na strane 78,

1023
01:07:23,749 --> 01:07:24,815
dochádza k tomu, že

1024
01:07:25,409 --> 01:07:27,457
„v náhodných a stále kolísajúcich

1025
01:07:27,889 --> 01:07:32,931
výmenných pomeroch ich produktov,“

1026
01:07:33,309 --> 01:07:34,345
to si môžete predstaviť

1027
01:07:34,669 --> 01:07:37,714
ako kolísanie
ponuky a dopytu,

1028
01:07:38,119 --> 01:07:43,215
„sa ako regulujúci prírodný zákon násilne presadzuje
pracovný čas spoločensky nutný na ich výrobu,

1029
01:07:44,079 --> 01:07:50,177
podobne ako sa presadzuje zákon tiaže,
keď sa niekomu zrúti na hlavu dom.

1030
01:07:51,059 --> 01:07:56,090
Určenie veľkosti hodnoty pracovným
časom je teda tajomstvo

1031
01:07:56,369 --> 01:07:59,448
skryté za zjavnými pohybmi
relatívnych hodnôt tovarov.“

1032
01:08:00,159 --> 01:08:02,220
Skryté za výkyvmi trhu.

1033
01:08:02,769 --> 01:08:06,828
„Odhalenie tohto tajomstva
odstraňuje zdanie čisto náhodného

1034
01:08:07,359 --> 01:08:08,458
určenia veľkosti hodnoty

1035
01:08:09,349 --> 01:08:16,349
produktov práce, vôbec však neodstraňuje
vecnú formu tohto určenia.“

1036
01:08:18,009 --> 01:08:22,063
Takže za všetkými týmito trhovými výkyvmi,
a za skrytou rukou trhu, existuje

1037
01:08:23,044 --> 01:08:25,543
regulatívny princíp,
ktorý sa tu vynára,

1038
01:08:25,939 --> 01:08:27,996
a týmto princípom

1039
01:08:28,509 --> 01:08:32,516
je spoločensky nutný
pracovný čas,

1040
01:08:32,579 --> 01:08:34,594
stelesnený v tovaroch,

1041
01:08:34,729 --> 01:08:35,742
ktorý tvorí

1042
01:08:35,859 --> 01:08:39,863
priemerné výmenné pomery
s inými tovarmi.

1043
01:08:40,259 --> 01:08:46,330
To je ten regulatívny princíp.

1044
01:08:46,969 --> 01:08:49,041
A toto je, ak chcete, prvá časť

1045
01:08:49,689 --> 01:08:52,140
argumentu o fetišizme.

1046
01:08:52,014 --> 01:08:55,533
Druhá časť sa začína hneď ďalej,

1047
01:08:55,659 --> 01:09:00,705
kde nás Marx odvádza
do sveta myšlienok.

1048
01:09:01,119 --> 01:09:04,186
Ako premýšľame o svete,

1049
01:09:04,789 --> 01:09:08,861
keď fyzické ukazovatele

1050
01:09:09,509 --> 01:09:11,565
hovoria: je to takto,

1051
01:09:12,069 --> 01:09:19,069
pričom vieme, že je to inak.

1052
01:09:20,089 --> 01:09:23,089
Pojem fetišizmu

1053
01:09:23,089 --> 01:09:25,094
naznačuje, že

1054
01:09:25,139 --> 01:09:27,223
existuje hlbší
pohľad na veci,

1055
01:09:27,979 --> 01:09:31,982
ktorý sa líši od toho, ako
sa veci javia na povrchu.

1056
01:09:32,279 --> 01:09:37,305
Marx niekde píše,

1057
01:09:37,539 --> 01:09:42,543
že keby všetko bolo tak, ako sa to
na povrchu javí, veda by bola zbytočná.

1058
01:09:42,579 --> 01:09:45,654
A ide mu o to, vybudovať
politickú ekonómiu ako vedu.

1059
01:09:46,329 --> 01:09:48,361
Túto vedu berie veľmi vážne.

1060
01:09:48,649 --> 01:09:51,400
Chce preto zostaviť aparát,

1061
01:09:51,004 --> 01:09:52,783
ktorému sa podarí preniknúť

1062
01:09:53,179 --> 01:09:57,212
za fetišizmus, za povrchové
javy. Ako to urobiť?

1063
01:09:57,509 --> 01:10:02,130
A ako k tomu pristupovali
iní myslitelia?

1064
01:10:02,013 --> 01:10:05,019
Samozrejme, Marx zisťuje, že mnohí si
túto otázku vôbec nevšimli,

1065
01:10:05,073 --> 01:10:10,932
nechali sa oklamať
povrchovými javmi.

1066
01:10:11,589 --> 01:10:17,030
Vráťme sa však k tej zásadnej veci: „javia sa
ako to, čím sú“. Teda povrchové javy

1067
01:10:17,003 --> 01:10:23,242
nie sú jednoducho ilúzie.

1068
01:10:23,269 --> 01:10:28,030
Skutočne chodíme do supermarketu,
nakupujeme, platíme peniazmi,

1069
01:10:28,003 --> 01:10:29,084
tieto veci skutočne robíme.

1070
01:10:29,084 --> 01:10:30,183
To je naša činnosť.

1071
01:10:31,083 --> 01:10:37,932
Vidíme, ako to robíme, ide
o konanie, ktoré je skutočné.

1072
01:10:38,679 --> 01:10:42,743
Toto treba zohľadniť.
Inými slovami:

1073
01:10:43,319 --> 01:10:51,355
Musíte sa zaoberať touto skutočnosťou
a zároveň tou hlbšou štruktúrou za ňou.

1074
01:10:51,679 --> 01:10:53,738
To je známy

1075
01:10:54,269 --> 01:10:58,337
postup vo vedeckom úsilí.

1076
01:10:58,949 --> 01:11:03,320
Čo iné robí psychoanalýza,
ako to, že povie: Pozrite,

1077
01:11:03,032 --> 01:11:08,056
povrchový jav správania
skrýva čosi iné.

1078
01:11:08,056 --> 01:11:10,085
Psychoanalytik by však
asi nepovedal:

1079
01:11:10,085 --> 01:11:14,119
Tento agresívny človek, ktorý
drží nôž, on sa len cíti neistý,

1080
01:11:15,019 --> 01:11:18,588
takže sa nemusíte báť.

1081
01:11:18,759 --> 01:11:19,840
Jasné, že by vám poradil,
aby ste sa tomu človeku vyhli.

1082
01:11:20,569 --> 01:11:24,260
Nepovie, že to je ilúzia.

1083
01:11:24,026 --> 01:11:25,081
Nie, je to skutočné.

1084
01:11:25,081 --> 01:11:29,730
Ale zároveň viete, že v pozadí
sa odohráva niečo iné,

1085
01:11:30,459 --> 01:11:33,464
než ako sa to javí na povrchu.
Marx argumentuje podobne.

1086
01:11:33,959 --> 01:11:35,030
Vlastne je priekopníkom

1087
01:11:35,669 --> 01:11:39,674
tohto typu argumentácie
v spoločenských vedách.

1088
01:11:39,719 --> 01:11:42,030
Myslím si, že mnoho ľudí

1089
01:11:42,003 --> 01:11:44,412
tútu schopnosť prevzalo od neho.

1090
01:11:44,439 --> 01:11:47,590
Marx zaujíma,

1091
01:11:47,059 --> 01:11:49,938
ako sa povrchové javy vykladali

1092
01:11:50,469 --> 01:11:59,760
v politickej ekonómii.

1093
01:12:00,009 --> 01:12:01,588
A ako hovorí

1094
01:12:01,669 --> 01:12:04,745
na strane 78, „Uvažovanie
o formách ľudského života,

1095
01:12:05,429 --> 01:12:09,467
teda aj ich vedecká analýza, sa vôbec
uberá cestou, ktorá je v protiklade

1096
01:12:09,809 --> 01:12:11,570
so skutočným vývojom.

1097
01:12:11,057 --> 01:12:15,086
Začína sa post festum, a vychádza teda
z hotových výsledkov procesu vývoja.

1098
01:12:15,086 --> 01:12:16,025
To znamená:

1099
01:12:16,799 --> 01:12:19,865
chceme pochopiť svet, v ktorom sme teraz,
a musíme sa prepracovať smerom dozadu k momentu,

1100
01:12:20,459 --> 01:12:22,558
keď sa zrodil.

1101
01:12:23,449 --> 01:12:27,452
„Takto len analýza
cien tovarov viedla

1102
01:12:27,479 --> 01:12:30,840
k určeniu veľkosti hodnoty…“

1103
01:12:30,084 --> 01:12:31,175
Začali sme v supermarkete

1104
01:12:32,075 --> 01:12:35,524
a pýtali sa, čo je spoločnou hodnotou?

1105
01:12:36,199 --> 01:12:40,243
„Ale práve táto hotová forma – peňažná
forma – sveta tovarov vecne zastiera

1106
01:12:40,639 --> 01:12:42,640
spoločenský charakter súkromných prác

1107
01:12:42,649 --> 01:12:45,666
a teda aj spoločenské vzťahy
medzi súkromnými výrobcami,

1108
01:12:45,819 --> 01:12:49,832
namiesto toho,

1109
01:12:49,949 --> 01:12:52,991
aby ich obnažila.“

1110
01:12:53,369 --> 01:12:57,444
Ďalej hovorí o kategóriách
buržoáznej ekonómie.

1111
01:12:58,119 --> 01:13:02,124
Hovorí, že „Práve formy tohto druhu
tvoria kategórie buržoáznej ekonómie.

1112
01:13:02,619 --> 01:13:06,480
Sú to spoločensky platné, teda
objektívne myšlienkové formy

1113
01:13:06,048 --> 01:13:10,707
výrobných vzťahov tohto historicky určeného
spoločenského spôsobu výroby, tovarovej výroby.“

1114
01:13:11,139 --> 01:13:15,160
„Preto všetok mysticizmus tovarového sveta,
všetky čary a kúzla, ktoré zahmlievajú

1115
01:13:15,349 --> 01:13:17,760
produkty práce na základe
tovarovej výroby,

1116
01:13:17,076 --> 01:13:19,090
ihneď zmiznú, len čo prejdeme

1117
01:13:19,009 --> 01:13:22,958
k iným formám výroby.“

1118
01:13:23,849 --> 01:13:29,924
Potom sa Marx zabáva
s mýtom o Robinsonovi Crusoe.

1119
01:13:30,599 --> 01:13:33,150
Tento mýtus používali

1120
01:13:33,015 --> 01:13:38,038
súdobí politickí ekonómovia
v predstavách o tom,

1121
01:13:38,038 --> 01:13:43,027
ako by sa niekto, kto žije
v prirodzenom stave,

1122
01:13:43,369 --> 01:13:46,463
rozhodoval o regulovaní vlastného života,
ako by reguloval svoj vzťah k prírode,

1123
01:13:47,309 --> 01:13:50,355
čo robiť, ako to robiť,
takéto záležitosti.

1124
01:13:50,769 --> 01:13:53,827
A Defoe vytvoril takýto mýtus,

1125
01:13:54,349 --> 01:13:58,950
ktorý v podobe akejsi robinsonovskej
ekonomiky hral veľmi významnú úlohu

1126
01:13:58,095 --> 01:14:00,234
v politicko-ekonomických teóriách.

1127
01:14:01,089 --> 01:14:04,175
Marx sa na tom trochu zabáva,
keď poznamenáva, že

1128
01:14:04,949 --> 01:14:08,988
Robinsona „učí skúsenosť“ a keďže

1129
01:14:09,339 --> 01:14:13,408
„zo stroskotanej lode zachránil hodinky, hlavnú
účtovnú knihu, atrament a pero, ako správny Angličan

1130
01:14:14,029 --> 01:14:16,067
začína čoskoro o sebe
viesť účtovné záznamy“

1131
01:14:16,409 --> 01:14:21,417
Inak povedané, celá táto predstava bola
založená na anglickom politickom živote,

1132
01:14:21,489 --> 01:14:25,500
a ekonómovia si predstavovali,
že takto by

1133
01:14:25,005 --> 01:14:28,934
racionálna bytosť v prirodzenom
stave skutočne regulovala

1134
01:14:29,429 --> 01:14:32,463
svoj život. Takže Marx si
tu z toho trochu strieľa.

1135
01:14:32,769 --> 01:14:34,850
A hovorí, opusťme teraz
Robinsonov ostrov.

1136
01:14:35,579 --> 01:14:41,596
Mimochodom, myslím si, že ekonómovia
nečítali správny ten správny román od Defoa.

1137
01:14:41,749 --> 01:14:43,835
Mali si pozrieť
Moll Flandersovú.

1138
01:14:44,609 --> 01:14:49,683
Je to oveľa lepšie. Moll je
klasická tovarová postava.

1139
01:14:50,349 --> 01:14:53,358
Chodí sem a tam a špekuluje
s vášňami ostatných,

1140
01:14:54,249 --> 01:14:57,110
a dovolí každému špekulovať
s jej vlastnými vášňami.

1141
01:14:57,011 --> 01:15:00,830
V Moll Flandersovej je
jeden skvelý moment, keď

1142
01:15:00,929 --> 01:15:05,971
utratí posledné peniaze na to, aby si prenajala
fiaker a elegantne sa obliekla na bál.

1143
01:15:06,349 --> 01:15:09,397
Ide na ten bál a stretne muža,

1144
01:15:09,829 --> 01:15:12,891
tancujú spolu a rozhodnú sa
ujsť a zobrať sa,

1145
01:15:13,449 --> 01:15:15,960
a keď sa ráno zobudia
v hostinci, on hovorí:

1146
01:15:15,096 --> 01:15:17,153
Dúfam, že máš nejaké peniaze,
lebo ja som švorc.

1147
01:15:18,053 --> 01:15:21,079
Ona na to - Ani ja nič nemám,
a obaja sa smejú a odídu preč…

1148
01:15:21,079 --> 01:15:23,238
Je to čarovný

1149
01:15:23,949 --> 01:15:26,997
moment, keď dochádza k takým tovarovým
kolíziám. Ona potom putuje do kolónií,

1150
01:15:27,429 --> 01:15:30,440
dostane sa do Virginie,
do väzenia pre dlžníkov…

1151
01:15:30,539 --> 01:15:31,603
Je to oveľa lepšia

1152
01:15:32,179 --> 01:15:37,206
metafora kapitalizmu
ako Robinson Crusoe.

1153
01:15:37,449 --> 01:15:40,526
Každopádne, opúšťame
Robinsonov ostrov

1154
01:15:41,219 --> 01:15:42,314
a pozrieme sa na

1155
01:15:43,169 --> 01:15:47,650
situáciu pred kapitalizmom.

1156
01:15:47,065 --> 01:15:53,274
Svet osobnej závislosti
v stredovekej Európe.

1157
01:15:53,859 --> 01:15:56,480
Hovorí o robote v zmysle
práce na panskom,

1158
01:15:56,048 --> 01:16:00,053
pričom „spoločenské vzťahy
osôb v ich prácach

1159
01:16:00,098 --> 01:16:02,155
sa rozhodne javia ako
ich vlastné osobné vzťahy,

1160
01:16:03,055 --> 01:16:06,234
a nie sú maskované
spoločenskými vzťahmi vecí,

1161
01:16:06,729 --> 01:16:09,734
produktmi práce.“

1162
01:16:09,779 --> 01:16:14,845
Ak pracujete pre feudálneho pána,
pracujete toľko a toľko hodín

1163
01:16:15,439 --> 01:16:16,790
na panskom.

1164
01:16:16,079 --> 01:16:19,638
Tým sa to končí, je tu
vzťah osobnej závislosti.

1165
01:16:20,349 --> 01:16:22,350
Na tom nie je nič

1166
01:16:22,449 --> 01:16:26,650
tajomné, nepriehľadné,
a Marx hovorí to isté

1167
01:16:26,065 --> 01:16:28,984
o patriarchálnej výrobe
roľníckej rodiny.

1168
01:16:29,569 --> 01:16:31,657
A nakoniec

1169
01:16:32,449 --> 01:16:34,820
v polovici strany 80 hovorí:

1170
01:16:34,082 --> 01:16:35,831
„Napokon si pre
zmenu predstavme

1171
01:16:36,569 --> 01:16:40,574
združenie slobodných ľudí, ktorí pracujú
so spoločnými výrobnými prostriedkami

1172
01:16:41,069 --> 01:16:45,210
a svoje početné individuálne
pracovné sily vedome vynakladajú

1173
01:16:45,021 --> 01:16:48,420
ako jednu spoločenskú
pracovnú silu.“

1174
01:16:48,609 --> 01:16:51,658
Toto je jedna z mála pasáží, kde
Marx hovorí o akejsi predstave

1175
01:16:52,099 --> 01:16:56,840
socializmu a o tom, aký by
bol socializmus. A znova,

1176
01:16:56,084 --> 01:17:00,073
„Všetky určenia Robinsonovej
práce sa tu opakujú,

1177
01:17:00,829 --> 01:17:02,870
lenže spoločensky,
a nie individuálne.“

1178
01:17:03,239 --> 01:17:05,130
Ďalej hovorí o tom,

1179
01:17:05,013 --> 01:17:09,512
že spoločenské vzťahy by
v takejto spoločnosti

1180
01:17:09,629 --> 01:17:16,629
boli (s. 81) „priehľadne jednoduché
tak vo výrobe, ako aj v rozdeľovaní.“

1181
01:17:16,078 --> 01:17:20,135
Hovorí teda o veľmi
špecifickej črte,

1182
01:17:21,035 --> 01:17:24,674
nepriehľadnosti spoločenských vzťahov,

1183
01:17:24,989 --> 01:17:28,670
ktorou sa vyznačujú v kapitalizme,
a stavia ju do kontrastu s inými

1184
01:17:28,067 --> 01:17:32,126
spôsobmi výroby, aby
zdôraznil špecifickosť

1185
01:17:33,026 --> 01:17:36,925
sveta, v ktorom žijeme.

1186
01:17:37,159 --> 01:17:40,250
Ďalej uvádza

1187
01:17:40,025 --> 01:17:42,244
niekoľko poznámok,

1188
01:17:42,469 --> 01:17:45,547
ktoré sú zaujímavé i kontroverzné:

1189
01:17:46,249 --> 01:17:50,251
„Pre spoločnosť tovarových výrobcov,
ktorých všeobecný spoločenský výrobný vzťah

1190
01:17:50,449 --> 01:17:53,508
spočíva v tom, že sa správajú k svojim
výrobkom ako k tovarom, teda ako k hodnotám,

1191
01:17:54,039 --> 01:17:58,730
a v tejto vecnej forme dávajú svoje
súkromné práce do vzájomného vzťahu

1192
01:17:58,073 --> 01:18:01,131
ako rovnakú ľudskú prácu –

1193
01:18:02,031 --> 01:18:05,180
pre takúto spoločnosť je najviac
zodpovedajúcou formou náboženstva

1194
01:18:05,459 --> 01:18:09,492
kresťanstvo so svojím kultom
abstraktného človeka,

1195
01:18:09,789 --> 01:18:12,270
najmä v jeho buržoáznych vývinových
formách, v protestantizme, v deizme atď.“

1196
01:18:12,027 --> 01:18:15,071
Ako viete, Max Weber
neskôr túto tézu obrátil

1197
01:18:15,071 --> 01:18:18,980
a tvrdil, že kapitalizmus bol
v skutočnosti výrazom náboženskej viery,

1198
01:18:19,619 --> 01:18:20,900
kým Marx vlastne hovorí:

1199
01:18:20,009 --> 01:18:22,898
tieto zmeny v náboženstve,
vznik protestantstva,

1200
01:18:23,789 --> 01:18:24,831
boli obrazom, odrazom

1201
01:18:25,209 --> 01:18:29,253
vzostupu tovarových vzťahov,
nástupu teórie hodnoty,

1202
01:18:29,649 --> 01:18:30,250
hodnoty,

1203
01:18:30,025 --> 01:18:33,098
abstraktnej práce,
a tak ďalej.

1204
01:18:33,098 --> 01:18:35,106
A že daná podoba
náboženskej viery

1205
01:18:36,078 --> 01:18:38,417
v istom zmysle závisí od

1206
01:18:39,119 --> 01:18:45,187
premien v ekonomickej
a politickej štruktúre.

1207
01:18:45,799 --> 01:18:49,823
Ďalej poznamenáva, „V staroázijských,
antických atď. výrobných spôsoboch

1208
01:18:50,039 --> 01:18:53,170
hrá premena výrobku na tovar,

1209
01:18:53,017 --> 01:18:57,976
a teda jestvovanie ľudí ako
tovarových výrobcov, podradnú úlohu…“

1210
01:18:58,129 --> 01:19:02,196
Ďalej hovorí o dôsledkoch

1211
01:19:02,799 --> 01:19:06,810
trhovej výmeny na
náboženskú vieru.

1212
01:19:06,909 --> 01:19:09,500
A tieto rozličné druhy viery
a presvedčenia samozrejme

1213
01:19:09,005 --> 01:19:14,009
ovplyvňujú to, čo na s. 81 nazýva
„pupočnou šnúrou prirodzeného

1214
01:19:14,009 --> 01:19:19,158
rodového zväzku s ostatnými ľuďmi,
alebo…“ vzťahy bezprostednej nadvlády a poroby.

1215
01:19:20,049 --> 01:19:23,082
„Podmieňuje ich nízky stupeň
vývinu produktívnych síl práce

1216
01:19:23,379 --> 01:19:24,880
a tomu zodpovedajúce

1217
01:19:24,088 --> 01:19:28,092
obmedzené vzťahy ľudí
v materiálnom procese

1218
01:19:28,092 --> 01:19:28,831
výroby ich života,

1219
01:19:29,659 --> 01:19:32,735
teda voči sebe navzájom
a voči prírode.

1220
01:19:33,419 --> 01:19:37,476
Táto skutočná obmedzenosť sa ideálne odráža
v starých prírodných a ľudových náboženstvách.“

1221
01:19:37,989 --> 01:19:41,996
O čosi ďalej hovorí o tom, že „Podoba spoločenského
životného procesu, t. j. materiálneho výrobného procesu,

1222
01:19:42,059 --> 01:19:44,073
sa zbaví svojho zahmleného,

1223
01:19:44,199 --> 01:19:47,120
mystického závoja len vtedy,
keď sa ako produkt

1224
01:19:47,012 --> 01:19:50,811
slobodne zospoločenštených ľudí dostane
pod ich vedomú plánovitú kontrolu.

1225
01:19:50,919 --> 01:19:54,380
Na to je však potrebný

1226
01:19:54,038 --> 01:19:58,067
materiálny základ spoločnosti čiže
množstvo materiálnych existenčných podmienok,

1227
01:19:58,409 --> 01:20:05,409
ktoré sú zasa samy prirodzene vzniknutým produktom
dlhého a strastiplného historického vývinu.“

1228
01:20:06,919 --> 01:20:12,780
Tu Marxa vidíme špekulovať,

1229
01:20:12,078 --> 01:20:16,100
hovoriť o tom, že
myšlienky a viera

1230
01:20:17,000 --> 01:20:19,749
nie sú imúnne

1231
01:20:19,749 --> 01:20:23,844
voči takým vplyvom, a toto pokračuje
aj na nasledujúcich stranách.

1232
01:20:24,699 --> 01:20:26,776
Samozrejme, možno
diskutovať o tom,

1233
01:20:27,469 --> 01:20:29,380
do akej miery

1234
01:20:29,038 --> 01:20:31,757
sú tieto tvrdenia dôveryhodné.

1235
01:20:32,099 --> 01:20:33,188
Je však zrejmé,

1236
01:20:33,989 --> 01:20:39,050
ako vidno na s. 83 v poznámke
pod čiarou č. 33,

1237
01:20:39,599 --> 01:20:41,620
že Marxov argument

1238
01:20:41,809 --> 01:20:46,800
je redukcionistický,

1239
01:20:46,008 --> 01:20:49,177
keď hovorí, že:

1240
01:20:49,969 --> 01:20:52,063
„…môj názor, že určitý výrobný spôsob

1241
01:20:52,909 --> 01:20:57,760
a jemu zodpovedajúce výrobné vzťahy,
skrátka »ekonomická štruktúra spoločnosti

1242
01:20:57,076 --> 01:20:59,132
tvorí

1243
01:21:00,032 --> 01:21:04,841
reálnu základňu, nad ktorou sa
dvíha právna a politická nadstavba

1244
01:21:05,129 --> 01:21:09,440
a ktorej zodpovedajú určité
formy spoločenského vedomia«,

1245
01:21:09,044 --> 01:21:14,053
že »výrobný spôsob materiálneho života
podmieňuje sociálny, politický

1246
01:21:14,449 --> 01:21:16,544
a duševný životný proces vôbec«“

1247
01:21:17,399 --> 01:21:20,438
Toto Marx píše

1248
01:21:20,789 --> 01:21:22,270
v predslove k spisu

1249
01:21:22,027 --> 01:21:24,101
„Ku kritike politickej ekonómie“ (1859),

1250
01:21:25,001 --> 01:21:28,730
a drží sa toho
aj v Kapitáli.

1251
01:21:28,739 --> 01:21:31,150
Ide o redukcionistický argument,

1252
01:21:31,015 --> 01:21:32,080
podľa ktorého

1253
01:21:32,008 --> 01:21:35,117
na základe pochopenia
pracovného procesu

1254
01:21:35,909 --> 01:21:39,917
a povahy pracovného procesu, na základe
pochopenia, o čo v tomto procese ide,

1255
01:21:39,989 --> 01:21:42,994
ako ľudia organizujú svoju výrobu,

1256
01:21:43,039 --> 01:21:44,080
na základe tohto pochopenia

1257
01:21:44,449 --> 01:21:46,512
možno povedať veľa

1258
01:21:47,079 --> 01:21:49,116
o politike, o práve,

1259
01:21:49,449 --> 01:21:52,536
presvedčeniach a tak ďalej.

1260
01:21:53,319 --> 01:21:54,377
Nemusí sa vám páčiť

1261
01:21:54,899 --> 01:21:57,978
takýto redukcionistický argument. Môžete s ním
nesúhlasiť, ale treba si byť na čistom v tom,

1262
01:21:58,689 --> 01:22:00,712
že Marx to tvrdí.

1263
01:22:00,919 --> 01:22:02,965
Je o tom presvedčený
a považuje to

1264
01:22:03,379 --> 01:22:08,413
za dôležité.

1265
01:22:08,719 --> 01:22:09,781
Ja si myslím,

1266
01:22:10,339 --> 01:22:12,590
že ide o zaujímavú myšlienku,

1267
01:22:12,059 --> 01:22:16,638
ale ako všetky redukcionistické argumenty,
v konečnom dôsledku je nedostatočná.

1268
01:22:17,169 --> 01:22:20,267
Ale ak takúto redukcionistickú pozíciu
prijmete, začnete vidieť rôzne veci,

1269
01:22:21,149 --> 01:22:22,233
ktoré by ste si inak nevšimli.

1270
01:22:22,989 --> 01:22:27,280
A bez tohto redukcionistického
impulzu by Marx všeličo

1271
01:22:27,028 --> 01:22:30,617
nikdy nebol pochopil.

1272
01:22:30,869 --> 01:22:34,892
S podobným druhom redukcionizmu sa,
mimochodom, stretnete v biológii,

1273
01:22:35,099 --> 01:22:37,106
kde sa evolúcia
občas redukuje na

1274
01:22:37,799 --> 01:22:39,920
mikrofyziku a podobne.

1275
01:22:39,092 --> 01:22:40,311
A opäť,

1276
01:22:41,139 --> 01:22:45,920
možno tvrdiť, že takéto pokusy sú
v konečnom dôsledku neúspešné, že

1277
01:22:45,092 --> 01:22:50,131
napríklad evolúcia a genetické
dejiny dnes spolu súvisia,

1278
01:22:51,031 --> 01:22:55,047
ale také redukcionistické pokusy
viedli k veľmi dôležitým poznatkom

1279
01:22:55,047 --> 01:22:58,086
na poli biológie,
podobne ako

1280
01:22:58,086 --> 01:22:59,182
Marxovo

1281
01:23:00,082 --> 01:23:03,981
trvanie na princípoch
redukcionizmu

1282
01:23:04,719 --> 01:23:06,770
hrá veľmi dôležitú úlohu

1283
01:23:07,229 --> 01:23:10,238
v jeho skúmaní
a motívoch skúmania.

1284
01:23:11,129 --> 01:23:15,138
Nemám rád, keď niekto povie:
Aha, to je redukcionizmus

1285
01:23:15,219 --> 01:23:19,228
a preto tomu neverím.

1286
01:23:19,309 --> 01:23:22,373
Ak by ľudia nedokázali byť redukcionistami
v otázkach, ktoré nám kedysi boli úplne neznáme,

1287
01:23:22,949 --> 01:23:24,958
nevedeli by sme o ničom vôbec nič.

1288
01:23:25,849 --> 01:23:28,918
Vlastne sa vo vede neustále
snažíme zredukovať zložité veci

1289
01:23:29,539 --> 01:23:31,553
na jednoduché.

1290
01:23:31,679 --> 01:23:35,757
O tom sa veľa hovorí v súvislosti
s problémami výstavby poznania.

1291
01:23:36,459 --> 01:23:39,546
Jasné – chápeme, že svet je veľmi
zložitý, ale na druhej strane,

1292
01:23:40,329 --> 01:23:42,510
keď pochopíme niektoré
z tých jednoduchších vecí,

1293
01:23:42,051 --> 01:23:45,054
potom sa môžeme aj na zložité
veci pozrieť trochu inak,

1294
01:23:45,054 --> 01:23:47,713
a myslím, že o to ide aj Marxovi.

1295
01:23:48,199 --> 01:23:52,233
Ale tu je veľmi rezolútny,
v týchto pasážach veľmi

1296
01:23:52,539 --> 01:23:54,587
otvorene hovorí o tom,

1297
01:23:55,019 --> 01:23:59,052
že presvedčenia ľudí

1298
01:23:59,349 --> 01:24:03,352
sa nedajú oddeliť od povahy
politicko-ekonomického procesu,

1299
01:24:03,379 --> 01:24:06,418
v ktorom sú ľudia zapojení.

1300
01:24:06,769 --> 01:24:07,775
Chcem zdôrazniť, že

1301
01:24:08,369 --> 01:24:11,520
na strane 82

1302
01:24:11,052 --> 01:24:15,105
poznámka pod čiarou č. 32

1303
01:24:16,005 --> 01:24:20,554
je veľmi dôležitá, pretože tu rozoberá
to, čo nazýva hlavné nedostatky

1304
01:24:20,599 --> 01:24:26,686
klasickej politickej ekonómie.

1305
01:24:27,469 --> 01:24:30,477
Všíma si, že

1306
01:24:30,549 --> 01:24:35,621
by sme nemali robiť tú
istú chybu, teda chápať

1307
01:24:36,269 --> 01:24:38,353
teóriu hodnoty, teóriu
pracovnej hodnoty,

1308
01:24:39,109 --> 01:24:43,860
ako večnú prirodzenú
formu spoločenskej výroby.

1309
01:24:43,086 --> 01:24:45,123
Je to historický konštrukt,

1310
01:24:46,023 --> 01:24:52,040
a ako taký ho možno
historicky dekonštruovať.

1311
01:24:52,004 --> 01:24:54,713
No klasickí politickí
ekonómovia chápali

1312
01:24:55,109 --> 01:24:58,158
teóriu pracovnej hodnoty
ako pirodzenú.

1313
01:24:58,599 --> 01:25:02,570
Preto sa tiež vracali
k Robinsonovi Crusoe.

1314
01:25:02,057 --> 01:25:05,134
Čo by prirodzená bytosť robila
v prirodzenom stave? Nuž, robila by to,

1315
01:25:06,034 --> 01:25:10,083
čo Robinson Crusoe.
Čiže to, čo buržoa

1316
01:25:10,389 --> 01:25:18,484
17. storočia považoval za správne.

1317
01:25:20,003 --> 01:25:23,048
A na strane 82 píše,

1318
01:25:23,075 --> 01:25:27,074
že buržoázna politická ekonómia
„nikdy ani len nepoložila otázku,

1319
01:25:27,749 --> 01:25:32,400
prečo tento obsah nadobúda takúto
formu, prečo sa teda práca prejavuje

1320
01:25:32,004 --> 01:25:34,293
v hodnote

1321
01:25:34,689 --> 01:25:38,693
a miera práce
svojím trvaním

1322
01:25:38,729 --> 01:25:40,780
vo veľkosti hodnoty
produktu práce?

1323
01:25:41,239 --> 01:25:43,870
Formuly, ktoré majú
napísané na čele,

1324
01:25:43,087 --> 01:25:45,089
že patria takej
spoločenskej formácii,

1325
01:25:46,007 --> 01:25:50,566
kde človek ešte neovláda výrobný proces,
ale výrobný proces ovláda ľudí,

1326
01:25:50,629 --> 01:25:54,688
tieto formuly sú pre buržoázne vedomie
politickej ekonómie rovnako samozrejmou

1327
01:25:55,219 --> 01:26:00,710
prírodnou nevyhnutnosťou
ako sama produktívna práca.“

1328
01:26:00,071 --> 01:26:05,630
To je pomerne ničivá kritika
klasickej politickej ekonómie.

1329
01:26:06,269 --> 01:26:10,325
V istom zmysle bola
natoľko ničivá,

1330
01:26:10,829 --> 01:26:13,910
že po tom rozruchu,
čo nasledoval po Marxovi,

1331
01:26:14,639 --> 01:26:15,690
si ekonómia musela nájsť…

1332
01:26:15,069 --> 01:26:19,778
musela opustiť teóriu pracovnej hodnoty.

1333
01:26:20,399 --> 01:26:24,780
Takže teórie tzv. hraničného úžitku
v polovici 19. storočia,

1334
01:26:24,078 --> 01:26:28,087
si zoči-voči Marxovej kritike povedali:
jediný spôsob, ako to vyriešiť,

1335
01:26:28,087 --> 01:26:30,506
je zahodiť celú teóriu
pracovnej hodnoty.

1336
01:26:31,289 --> 01:26:35,334
Výsledkom bola teória hraničného
úžitku, ktorá o hodnote uvažuje

1337
01:26:35,739 --> 01:26:37,110
úplne inak.

1338
01:26:37,011 --> 01:26:41,083
Došlo k rekonštrukcii ekonómie ako
neoklasickej ekonómie, a nie klasickej

1339
01:26:41,083 --> 01:26:42,722
politickej ekonómie.

1340
01:26:43,469 --> 01:26:46,910
Pretože pri takejto kritike je veľmi ťažké
zostať prívržencom teórie pracovnej hodnoty.

1341
01:26:46,091 --> 01:26:52,142
Museli sa jej zbaviť, lebo inak
by skončili ako marxisti,

1342
01:26:53,042 --> 01:26:57,951
čo nikto nechcel, takže
klasických politických ekonómov

1343
01:26:58,329 --> 01:27:02,460
jednoducho zahodili,
odsunuli, najmä preto,

1344
01:27:02,046 --> 01:27:06,138
že Marx prišiel s kritikou, v dôsledku ktorej
sa už nedalo držať klasických pozícií bez toho,

1345
01:27:07,038 --> 01:27:13,437
aby ste uznali silu
Marxovej argumentácie.

1346
01:27:13,779 --> 01:27:16,787
Na strane 83 Marx píše:
„Do akej miery fetišizmus

1347
01:27:17,579 --> 01:27:20,671
tovarového sveta čiže predmetné
zdanie spoločenských určení práce

1348
01:27:21,499 --> 01:27:26,170
pomýlil časť ekonómov, dokazuje
okrem iného nudná a jalová škriepka

1349
01:27:26,017 --> 01:27:32,028
o úlohe prírody pri
tvorbe výmennej hodnoty.“

1350
01:27:32,028 --> 01:27:34,487
Samozrejme, táto škriepka trvá dodnes.

1351
01:27:34,739 --> 01:27:38,800
„Keďže výmenná hodnota je určitý spoločenský
spôsob, ako vyjadriť prácu vynaloženú na nejakú vec,

1352
01:27:38,008 --> 01:27:41,387
nemôže obsahovať viac prírodnej
látky ako povedzme

1353
01:27:42,179 --> 01:27:44,187
zmenkový kurz.“

1354
01:27:44,259 --> 01:27:47,262
Pokračuje tým, že hovorí

1355
01:27:47,289 --> 01:27:52,351
o ilúzii fyziokratov, podľa ktorej pozemková
renta vyrastá z pôdy, a nie zo spoločnosti.

1356
01:27:52,909 --> 01:27:54,947
Koniec je opäť zábavný,

1357
01:27:55,289 --> 01:27:58,030
lebo píše o tom,

1358
01:27:58,003 --> 01:28:01,032
čo by hovorili tovary,
keby vedeli rozprávať.

1359
01:28:01,032 --> 01:28:02,761
O jazyku tovarov

1360
01:28:03,049 --> 01:28:07,103
sa Marx už zmienil a nezastavili sme sa
pri tom, hoci je to celkom zaujímavé.

1361
01:28:07,589 --> 01:28:11,190
Každopádne: tovarový
fetišizmus. Má niekto

1362
01:28:11,019 --> 01:28:15,428
nejaké pripomienky? Nechcel by som priveľa
diskutovať o Marxovej zásadnej téze,

1363
01:28:15,599 --> 01:28:19,682
to môžeme inokedy. Chcem
prejsť aj druhú kapitolu,

1364
01:28:20,429 --> 01:28:23,456
takže sa do nej pusťme.

1365
01:28:23,699 --> 01:28:28,766
Druhá kapitola, dúfam,
nie je veľmi ťažká.

1366
01:28:29,369 --> 01:28:33,210
Marx tu jednoducho vykladá

1367
01:28:33,021 --> 01:28:38,630
podmienky výmeny.

1368
01:28:38,819 --> 01:28:39,790
Začína teda tým,

1369
01:28:39,079 --> 01:28:43,408
že povie,

1370
01:28:44,119 --> 01:28:47,670
že tovary nemôžu ísť na trh
samy, majú predsa majiteľov.

1371
01:28:47,067 --> 01:28:54,067
Treba teda čosi povedať nie len o tovaroch,
ale o vzťahu majiteľov k svojim tovarom.

1372
01:28:55,189 --> 01:28:57,990
A preto si Marx predstavuje

1373
01:28:57,099 --> 01:29:00,538
spoločnosť, v ktorej…

1374
01:29:01,429 --> 01:29:05,590
Na prvej strane druhej kapitoly, s. 85,
majitelia tovarov „Musia sa teda navzájom

1375
01:29:05,059 --> 01:29:07,458
uznávať ako súkromní vlastníci.

1376
01:29:07,989 --> 01:29:09,800
Tento právny vzťah,

1377
01:29:09,008 --> 01:29:11,065
ktorého formou je zmluva,

1378
01:29:12,037 --> 01:29:15,111
či už je podložená zákonom
alebo nie, je vôľový vzťah,

1379
01:29:16,011 --> 01:29:18,720
v ktorom sa odzrkadľuje
ekonomický vzťah.

1380
01:29:18,819 --> 01:29:23,260
Obsah tohto právneho vzťahu […] je
daný samým ekonomickým vzťahom.

1381
01:29:23,026 --> 01:29:26,755
Osoby tu existujú jedna pre druhú
len ako predstavitelia tovarov […]“,

1382
01:29:26,989 --> 01:29:33,012
a teraz sa pozrieme na „ekonomické
charakterové masky osôb“,

1383
01:29:33,219 --> 01:29:40,219
ktoré sú „len personifikáciou
ekonomických vzťahov“.

1384
01:29:42,729 --> 01:29:43,804
Pozrime sa najprv
na ten prvý kúsok.

1385
01:29:44,479 --> 01:29:49,515
Marx sa v celom Kapitáli
pozerá na personifikácie

1386
01:29:49,839 --> 01:29:50,893
spoločenských vzťahov.

1387
01:29:51,379 --> 01:29:55,750
Nebude hovoriť o jednotlivcoch.

1388
01:29:55,075 --> 01:29:58,109
Bude hovoriť o predávajúcich
a kupujúcich,

1389
01:29:59,009 --> 01:30:01,538
kapitalistoch a robotníkoch.

1390
01:30:01,619 --> 01:30:03,400
Bude hovoriť

1391
01:30:03,004 --> 01:30:05,293
o rolách.

1392
01:30:05,689 --> 01:30:08,697
Takže analýza sa
bude týkať toho,

1393
01:30:08,769 --> 01:30:11,795
čo ľudia v týchto rolách robia.

1394
01:30:12,029 --> 01:30:16,550
Jednotlivci môžu mať
aj iné roly

1395
01:30:16,055 --> 01:30:19,314
ale je pomerne obvyklé

1396
01:30:19,809 --> 01:30:22,820
povedať, že predmetom nášho skúmania

1397
01:30:22,919 --> 01:30:26,070
budú roly, a nie samotní ľudia.

1398
01:30:26,007 --> 01:30:30,105
Asi by ste nesúhlasili s názorom,

1399
01:30:31,005 --> 01:30:34,574
že diskusia o vzťahu medzi

1400
01:30:34,619 --> 01:30:36,700
vodičmi a chodcami

1401
01:30:37,429 --> 01:30:38,510
na uliciach Manhattanu

1402
01:30:39,239 --> 01:30:41,320
je nelegitímna, pretože

1403
01:30:41,032 --> 01:30:44,128
niektorí ľudia sú vodiči aj chodci.

1404
01:30:45,028 --> 01:30:47,029
Alebo by vám niekto vyčítal,
že nehovoríte o jednotlivcoch.

1405
01:30:47,038 --> 01:30:49,121
Vy by ste na to mohli povedať,
nie, má zmysel hovoriť o vzťahoch

1406
01:30:50,021 --> 01:30:55,250
chodcov a vodičov,

1407
01:30:55,439 --> 01:30:59,446
pretože sa tu deje čosi zaujímavé,
a samozrejme prídete na to,

1408
01:30:59,509 --> 01:31:02,578
že keď ste v aute ako vodič,
nadávate na chodcov,

1409
01:31:03,199 --> 01:31:06,790
a zase inokedy, keď ste chodec,
nadávate na vodičov.

1410
01:31:06,079 --> 01:31:09,238
Takže Marx bude hovoriť
o rolách, a bude takto hovoriť

1411
01:31:09,949 --> 01:31:10,997
celý čas.

1412
01:31:11,429 --> 01:31:14,429
Nebude veľa hovoriť o jednotlivcoch,

1413
01:31:14,429 --> 01:31:18,494
občas áno, ale zväčša hovorí o rolách.

1414
01:31:19,079 --> 01:31:23,177
A tieto roly sú v našom
prípade prísne vymedzené.

1415
01:31:24,059 --> 01:31:30,590
Všíma si jednotlivcov,

1416
01:31:30,059 --> 01:31:33,898
ktorí sú súkromnými vlastníkmi

1417
01:31:34,429 --> 01:31:36,528
tovaru, ktorý im patrí,

1418
01:31:37,419 --> 01:31:43,790
a s ktorým obchodujú v podmienkach
bez vonkajšieho donútenia.

1419
01:31:43,079 --> 01:31:47,153
Existuje tu teda vzájomný

1420
01:31:48,053 --> 01:31:52,742
rešpekt voči právam jednotlivcov.

1421
01:31:53,219 --> 01:31:57,820
To je vlastne opis právneho

1422
01:31:57,082 --> 01:32:01,821
a politického rámca, potrebného
na správne fungovanie trhov.

1423
01:32:02,559 --> 01:32:05,614
A v tomto kontexte píše:

1424
01:32:06,109 --> 01:32:09,800
Tovar je (s. 86)

1425
01:32:09,008 --> 01:32:14,487
„rodený leveller a cynik“

1426
01:32:15,279 --> 01:32:22,279
„vždy ochotný vymeniť si nielen dušu,
ale aj telo s každým iným tovarom…“

1427
01:32:23,099 --> 01:32:27,260
Majiteľ je ochotný
zbaviť sa ho,

1428
01:32:27,026 --> 01:32:31,155
kupujúci je ochotný
vziať si ho.

1429
01:32:31,389 --> 01:32:38,940
„Všetky tovary nemajú úžitkovú hodnotu pre svojich majiteľov,
ale majú úžitkovú hodnotu pre svojich nemajiteľov.

1430
01:32:38,094 --> 01:32:43,313
Preto musia všestranne
prechádzať z ruky do ruky.“

1431
01:32:44,159 --> 01:32:49,201
Tento argument je opäť
historicky špecifický.

1432
01:32:49,579 --> 01:32:54,616
Marx si v poznámke pod čiarou
trochu uťahuje z Proudhona,

1433
01:32:54,949 --> 01:32:58,420
z jeho anarchistickej vízie,

1434
01:32:58,042 --> 01:33:03,021
pretože Proudhon podľa Marxa

1435
01:33:03,399 --> 01:33:08,020
zobral pojem spravodlivosti,
buržoázny pojem spravodlivosti,

1436
01:33:08,002 --> 01:33:11,076
a buržoázny pojem práce,

1437
01:33:11,076 --> 01:33:13,138
pracovných vstupov, ako základ

1438
01:33:14,038 --> 01:33:19,407
budovania alternatívnej spoločnosti,
čo bolo podľa Marxa absurdné,

1439
01:33:19,749 --> 01:33:23,400
pretože to znamená prevziať

1440
01:33:23,004 --> 01:33:27,006
buržoázne vedomie v čistej podobe

1441
01:33:27,006 --> 01:33:30,395
a tvrdiť, že toto je spôsob, ako uniknúť

1442
01:33:30,989 --> 01:33:39,046
z buržoáznej spoločnosti.
Marx na to povie: nezmysel.

1443
01:33:39,559 --> 01:33:42,608
V druhej kapitole potom
do istej miery prechádzame

1444
01:33:43,049 --> 01:33:50,049
rekapituláciou spôsobu, akým
sa vykryštalizujú peniaze.

1445
01:33:50,011 --> 01:33:57,011
Ako Marx píše na s. 87: „Peňažný kryštál
je nevyhnutným produktom výmenného procesu…“

1446
01:33:57,639 --> 01:34:01,668
a „Historické rozšírenie
a prehĺbenie výmeny

1447
01:34:01,929 --> 01:34:05,004
rozvíja protiklad medzi úžitkovou hodnotou
a hodnotou, ktorý drieme v povahe tovaru.“

1448
01:34:05,679 --> 01:34:08,610
Na myšlienku tohto protikladu
sme už narazili.

1449
01:34:08,061 --> 01:34:10,092
Teraz sa k tomu vracia, rozvíja ju.

1450
01:34:10,092 --> 01:34:14,151
„Potreba, aby sa tento protiklad
vyjadril navonok pre výmenný styk,

1451
01:34:14,979 --> 01:34:17,170
vedie k vzniku

1452
01:34:17,017 --> 01:34:21,176
samostatnej formy hodnoty
tovaru a nedá pokoj,

1453
01:34:21,329 --> 01:34:25,220
kým ju definitívne nedosiahne
zdvojením tovaru

1454
01:34:25,022 --> 01:34:27,055
na tovar a peniaze.“

1455
01:34:27,055 --> 01:34:27,127
Inými slovami,

1456
01:34:28,027 --> 01:34:30,706
znova tu ide
o výmenný proces,

1457
01:34:30,949 --> 01:34:35,940
ktorý narastá a plodí
toto oddelenie.

1458
01:34:35,094 --> 01:34:40,853
Toto oddelenie však predpokladá,

1459
01:34:41,699 --> 01:34:45,760
ako píše na konci s. 87, že
máme do činenia s jednotlivcami,

1460
01:34:45,076 --> 01:34:46,585
súkromnými vlastníkmi,

1461
01:34:47,269 --> 01:34:52,274
a že „Veci samy osebe sú pre človeka
niečo vonkajšie, a preto sú scudziteľné.“

1462
01:34:52,769 --> 01:34:54,781
Scudziteľné v tomto prípade znamená:

1463
01:34:54,889 --> 01:34:59,972
Nie sú mojou bytostnou súčasťou,
môžem sa ich kedykoľvek zbaviť.

1464
01:35:00,719 --> 01:35:05,480
Kedykoľvek zbaviť sa môžete toho,
čo máte. Ak vás však k niečomu

1465
01:35:05,048 --> 01:35:09,767
viaže hlboké puto, nebudete sa toho môcť
zbaviť. Predpoklad je však taký, že

1466
01:35:10,199 --> 01:35:14,271
tovary sú takto scudziteľné.

1467
01:35:14,919 --> 01:35:18,937
A na strane 88 píše, že „Neustálym
opakovaním sa výmena

1468
01:35:19,099 --> 01:35:24,164
stáva pravidelným
spoločenským procesom.“

1469
01:35:24,749 --> 01:35:27,840
Tento všeobecný
spoločenský ekvivalent

1470
01:35:28,659 --> 01:35:31,713
prechádza rôznymi
spoločenskými poriadkami.

1471
01:35:32,199 --> 01:35:34,237
Na strane 89 hovorí o tom, že

1472
01:35:34,579 --> 01:35:39,612
„V tej istej miere, v akej tovarová
výmena láme iba svoje miestne putá,

1473
01:35:39,909 --> 01:35:43,913
a hodnota tovaru sa teda
rozvíja na materializáciu

1474
01:35:44,309 --> 01:35:44,382
ľudskej práce vôbec,

1475
01:35:45,039 --> 01:35:49,030
prechádza peňažná forma na tovary,

1476
01:35:49,003 --> 01:35:52,992
ktoré sú od prírody vhodné na
spoločenskú funkciu všeobecného ekvivalentu,

1477
01:35:53,019 --> 01:36:00,000
na drahé kovy.“

1478
01:36:00,000 --> 01:36:05,000
Zlato a striebro.

1479
01:36:05,000 --> 01:36:09,409
To vedie k ďalšej
dôležitej úvahe,

1480
01:36:09,409 --> 01:36:13,441
tiež na strane 89

1481
01:36:13,729 --> 01:36:15,770
tiež na strane 89

1482
01:36:16,139 --> 01:36:17,158
tiež na strane 89

1483
01:36:17,329 --> 01:36:21,368
„Videli sme, že peňažná forma je len
odrazom vzťahov všetkých ostatných tovarov

1484
01:36:21,719 --> 01:36:25,784
spätých s jedným tovarom.
To, že peniaze sú tovarom,

1485
01:36:26,369 --> 01:36:29,090
je objavom len pre toho,

1486
01:36:29,009 --> 01:36:29,090
kto vychádza

1487
01:36:29,009 --> 01:36:36,009
z ich hotovej podoby, aby
ich dodatočne analyzoval.“

1488
01:36:37,479 --> 01:36:41,516
Potom trochu hovorí o tom,
že peniaze môžu nadobudnúť

1489
01:36:41,849 --> 01:36:44,925
symbolickú podobu.
A potom píše:

1490
01:36:45,609 --> 01:36:50,675
„V tomto zmysle by bol
každý tovar znakom“

1491
01:36:51,269 --> 01:36:55,293
Znakom čoho? Znakom hodnoty.

1492
01:36:55,509 --> 01:37:02,509
„…vecným obalom ľudskej práce,
ktorá sa naň vynaložila.“

1493
01:37:02,649 --> 01:37:08,780
Často sa hovorí o tom,
ako chápať symbolické

1494
01:37:08,078 --> 01:37:12,317
aspekty ekonomík,
ako funguje symbolická ekonomika?

1495
01:37:13,019 --> 01:37:18,101
Marx tu otvára možnosť absorbovať
túto analýzu, čo by si vyžadovalo

1496
01:37:18,839 --> 01:37:23,710
určité úpravy, ale táto otázka sa dá
včleniť do Marxovej analýzy,

1497
01:37:23,071 --> 01:37:25,690
pretože si jasne uvedomuje,

1498
01:37:26,329 --> 01:37:27,406
že od samého začiatku

1499
01:37:28,099 --> 01:37:31,550
sú tovary symbolmi,

1500
01:37:31,055 --> 01:37:33,094
znakmi stelesnenej ľudskej práce.

1501
01:37:33,094 --> 01:37:38,109
Takže celý čas sa vlastne zaoberáme
symbolickou ekonomikou.

1502
01:37:39,009 --> 01:37:42,057
Povaha takýchto symbolických
ekonomík sa však

1503
01:37:42,057 --> 01:37:44,476
môže meniť.

1504
01:37:44,989 --> 01:37:49,033
Na to sa dá pozerať z hľadiska
našej súčasnej spoločnosti.

1505
01:37:49,429 --> 01:37:50,468
Treba si však

1506
01:37:50,819 --> 01:37:52,861
dať pozor na to,

1507
01:37:53,239 --> 01:37:56,840
aby sme neoddelili túto
symbolickú kvalitu

1508
01:37:56,084 --> 01:38:01,113
od jej zakotvenia
v teórii hodnoty.

1509
01:38:01,869 --> 01:38:05,260
Túto vlastnosť symbolov
treba vždy odvodiť

1510
01:38:05,026 --> 01:38:12,825
od týchto koreňov.
A ako hovorí,

1511
01:38:13,059 --> 01:38:15,150
v polovici strany 91,

1512
01:38:15,015 --> 01:38:19,804
„Ťažkosť nie je v tom, aby sme
pochopili, že peniaze sú tovarom,

1513
01:38:19,939 --> 01:38:24,550
ale v tom, ako, prečo a čím

1514
01:38:24,055 --> 01:38:29,274
sa tovar stáva peniazmi.“

1515
01:38:29,769 --> 01:38:32,800
To je ten hlavolam,
ktorým sa Marx zaoberal

1516
01:38:32,008 --> 01:38:39,008
v týchto častiach.

1517
01:38:40,559 --> 01:38:44,780
Preto na strane 91 dole
hovorí o mágii peňazí,

1518
01:38:44,078 --> 01:38:47,111
celkom dole.

1519
01:38:48,011 --> 01:38:52,080
A potom prichádza veľmi,
veľmi dôležitá veta:

1520
01:38:52,179 --> 01:38:57,202
„Čisto atomistické
správanie ľudí

1521
01:38:57,409 --> 01:38:59,432
v ich

1522
01:38:59,639 --> 01:39:03,661
spoločenskom výrobnom procese,
a teda vecná podoba

1523
01:39:03,859 --> 01:39:08,760
ich vlastných výrobných vzťahov, nezávislá od
ich kontroly a vedomého individuálneho konania,

1524
01:39:08,076 --> 01:39:12,195
prejavujú sa predovšetkým v tom,

1525
01:39:12,879 --> 01:39:16,970
že produkty ich práce všeobecne
nadobúdajú tovarovú formu.

1526
01:39:17,789 --> 01:39:18,845
Záhada fetiša peňazí

1527
01:39:19,349 --> 01:39:20,402
je len viditeľnou,

1528
01:39:20,879 --> 01:39:23,945
do očí bijúcou

1529
01:39:24,539 --> 01:39:28,608
záhadou fetiša tovaru.“

1530
01:39:29,229 --> 01:39:31,282
Marx tu akceptuje

1531
01:39:31,759 --> 01:39:37,380
Smithovu víziu

1532
01:39:37,038 --> 01:39:42,447
dokonale fungujúcej
trhovej ekonomiky,

1533
01:39:42,789 --> 01:39:48,900
v ktorej rozhodnutia
riadi neviditeľná ruka.

1534
01:39:48,009 --> 01:39:50,418
Nikto nie je šéfom,

1535
01:39:51,309 --> 01:39:54,394
žiadna osoba nemôže
ovládať ostatných,

1536
01:39:55,159 --> 01:39:57,231
každý sa musí riadiť tým,

1537
01:39:57,879 --> 01:40:04,590
čo Marx neskôr nazve doncujúcimi
zákonmi konkurencie na trhu.

1538
01:40:04,059 --> 01:40:07,065
Smithova téza bola,

1539
01:40:08,019 --> 01:40:12,078
že v skutočnosti nezáleží
na individuálnych motívoch

1540
01:40:12,249 --> 01:40:15,334
podnikateľov a nezávislých
indivíduí, aktérov trhu,

1541
01:40:16,099 --> 01:40:21,280
že môžu byť chamtiví,
altruistickí, akíkoľvek.

1542
01:40:21,028 --> 01:40:24,487
Môžu byť milí, krutí,

1543
01:40:24,739 --> 01:40:27,808
ale v konečnom dôsledku
podľa Smitha

1544
01:40:28,429 --> 01:40:33,460
takíto nezávislí jednotlivci,
slobodne konajúci na trhu,

1545
01:40:33,739 --> 01:40:38,690
sledujúci vlastné záujmy, potreby
a túžby, akokoľvek uznajú za vhodné,

1546
01:40:38,069 --> 01:40:43,328
vytvárajú spoločenský výsledok,

1547
01:40:43,949 --> 01:40:50,949
ktorý sprostredkovaný neviditeľnou rukou trhu
vedie k všeobecnému prospechu všetkých.

1548
01:40:51,749 --> 01:40:55,940
Marx túto víziu prijíma.

1549
01:40:55,094 --> 01:40:58,923
Je veľmi dôležité pochopiť, prečo.

1550
01:40:59,769 --> 01:41:04,795
Marxov Kapitál je kritikou
klasickej politickej ekonómie.

1551
01:41:05,029 --> 01:41:08,071
Klasická politická
ekonómia tvrdila,

1552
01:41:08,449 --> 01:41:11,790
že ak necháme trh na pokoji,

1553
01:41:11,079 --> 01:41:14,084
všetko bude v poriadku.

1554
01:41:14,084 --> 01:41:21,084
Ak sa dokážeme zbaviť štátu,
kontroly monopolov,

1555
01:41:22,499 --> 01:41:27,506
ak sa nám to podarí, dostaneme
spoločenský poriadok, ktorý bude

1556
01:41:28,199 --> 01:41:32,253
mimoriadne dynamický
a sociálne spravodlivý.

1557
01:41:32,739 --> 01:41:35,744
To bol Smithov utopický sen.

1558
01:41:36,239 --> 01:41:38,240
Bol to aj Ricardov utopický sen.

1559
01:41:38,339 --> 01:41:44,344
Išlo o sen liberálnej teórie.

1560
01:41:44,389 --> 01:41:48,481
Dnes je snom neoliberálnej teórie.

1561
01:41:49,309 --> 01:41:54,309
Nechajme trh robiť svoju prácu
a všetko bude v poriadku.

1562
01:41:54,309 --> 01:41:57,310
Marx má v tomto
momente na výber.

1563
01:41:57,409 --> 01:42:01,488
Mohol by jednoducho tvrdiť,
že trhy nefungujú.

1564
01:42:02,199 --> 01:42:06,222
Existujú monopoly, moc a tak ďalej.

1565
01:42:06,429 --> 01:42:08,430
Chaos, ničenie a tak ďalej.

1566
01:42:08,043 --> 01:42:15,992
Marx by mohol povedať, že tento
utopický projekt jednoducho neakceptuje.

1567
01:42:16,379 --> 01:42:18,980
Alebo, ako to robí tu,

1568
01:42:18,098 --> 01:42:22,297
prijať podmienky
tohto utopického sna,

1569
01:42:23,179 --> 01:42:24,273
a položiť si otázku:

1570
01:42:25,119 --> 01:42:30,300
Naozaj bude na prospech všetkým?

1571
01:42:30,003 --> 01:42:35,032
A veľkou tézou Kapitálu bude,
Nie!

1572
01:42:35,059 --> 01:42:38,132
Je to len na prospech buržoázie,

1573
01:42:39,032 --> 01:42:42,511
na prospech veľkoburžoázie,

1574
01:42:42,799 --> 01:42:45,805
a v neprospech robotníkov,

1575
01:42:45,859 --> 01:42:48,570
vo všetkých ohľadoch.

1576
01:42:48,057 --> 01:42:50,066
Čím viac sa priblížime

1577
01:42:50,579 --> 01:42:55,645
realizácii tohto utopického projektu
liberálnej, neoliberálnej teórie,

1578
01:42:56,239 --> 01:42:58,338
tým väčšia bude sociálna nerovnosť,

1579
01:42:59,229 --> 01:43:04,650
tým väčšia bude miera
nespravodlivosti v spoločnosti,

1580
01:43:04,065 --> 01:43:07,074
a tým väčšie bude ničenie

1581
01:43:07,659 --> 01:43:11,741
životného prostredia a pracujúcich.

1582
01:43:12,479 --> 01:43:17,573
Marx teda prijíma predpoklady diskusie
v klasickej politickej ekonómii,

1583
01:43:18,419 --> 01:43:26,460
aby ukázal, že sa ekonómia
mýli, pokiaľ ide o jej dôsledky.

1584
01:43:26,829 --> 01:43:30,920
A bude to ukazovať
krok za krokom.

1585
01:43:30,092 --> 01:43:33,153
Pritom bude predpokladať,

1586
01:43:34,053 --> 01:43:37,057
že klasické

1587
01:43:37,057 --> 01:43:40,546
podmienky, ktoré predstavuje
Smithova neviditeľná ruka,

1588
01:43:41,059 --> 01:43:47,010
skutočne existujú, že sa
ich podarilo dosiahnuť.

1589
01:43:47,001 --> 01:43:50,800
My vieme, že k tomu nikdy nedošlo.

1590
01:43:50,809 --> 01:43:55,812
Prešli sme si však istými historickými
obdobiami, v ktorých sa o to ľudia pokúsili,

1591
01:43:56,109 --> 01:44:00,900
napríklad v posledných 30 rokoch.

1592
01:44:00,009 --> 01:44:01,078
Takže Marx

1593
01:44:02,059 --> 01:44:06,137
sa pokúša dekonštruovať

1594
01:44:07,037 --> 01:44:13,596
klasickú politicko-ekonomickú
víziu liberálnej buržoázie,

1595
01:44:13,929 --> 01:44:20,929
aby ukázal, že slúži záujmom
liberálnej buržoázie.

1596
01:44:21,039 --> 01:44:24,066
Nás to však dostáva
do istého problému.

1597
01:44:24,309 --> 01:44:28,332
Pri čítaní Marxovej analýzy musíme
byť veľmi opatrní.

1598
01:44:28,539 --> 01:44:32,637
Hovorí o kapitalistickej spoločnosti,
alebo o teoretickej spoločnosti,

1599
01:44:33,519 --> 01:44:34,612
o ktorej sníval Adam Smith

1600
01:44:35,449 --> 01:44:38,514
a klasickí politickí ekonómovia?

1601
01:44:39,099 --> 01:44:43,310
A tieto dve veci sú niekedy
v nesúlade,

1602
01:44:43,031 --> 01:44:44,630
narážajú na seba.

1603
01:44:44,909 --> 01:44:49,380
Treba si na to dať pozor. Niekedy Marx
hovorí veci, ktoré nie sú nerealistické

1604
01:44:49,038 --> 01:44:54,038
práve v dôsledku predpokladu, ktorý prijíma.

1605
01:44:54,038 --> 01:44:55,287
Takže tak to je.

1606
01:44:55,629 --> 01:44:58,632
Náš čas vypršal,

1607
01:44:58,659 --> 01:45:01,734
nabudúce si prečítajte
kapitolu o peniazoch,

1608
01:45:02,409 --> 01:45:04,412
celú kapitolu o peniazoch.

1609
01:45:04,709 --> 01:45:09,760
Porozmýšľajte o jej štruktúre.

1610
01:45:10,219 --> 01:45:13,228
Je to veľmi ťažká kapitola,

1611
01:45:13,309 --> 01:45:18,313
takmer všetci to pri nej vzdajú.

1612
01:45:18,709 --> 01:45:19,792
Ak sa ňou prehryziete,

1613
01:45:20,539 --> 01:45:21,631
budete

1614
01:45:22,459 --> 01:45:24,760
v pohode.

1615
01:45:24,076 --> 01:45:27,835
Prejdeme si ju nabudúce. Ďakujem.